Ako iste mnohí vedia, na gitare máme 6 strún, pričom každá sa označuje niakym písmenom. Písmená však neznamenajú mená ako Mišo, Jožo, Fero :) ale je to značenie tónmi. Teda máme 7 základných tónov A,H,C,D,E,F,G (v tomto poradí). Odlišujú sa všetky výškou (frekvenciou kmitania zvukových vĺn), pričom A značí najnižší a G najvyšší tón. Existuje však tón vyšší ako G alebo nižší ako A?. Odpoveď znie áno. Rad tónov by mohol pokračovať donekonečna:
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15
...A, H, C, D, E, F, G, A, H, C, D, E, F, G, A,...
Najbližšia vzdialenosť dvoch rovnakých tónov sa nazýva oktáva. Teda oktávou v našej minischéme bude vzdialenosť od prvého písmena (A) o osem (teda tiež A). Často sa oktáva značí malým písmenom alebo sa jej pripisuje (pri väčšom množstve oktáv) číslo, napr. A, A1, A2 (A2 je už o 2 oktávy vyšší tón ako A, na schéme je to posledné písmeno). Oktávou bude aj vzdialenosť druhého a deviateho, štvrtého a jedenásteho tónu atď.
Rôzne vzdialenosti dvoch tónov-intervaly sa označujú latinskými názvami. Vzdialenosť o jeden tón(napr. prvý a druhý) je prima, o dva sekunda, ďalej tercia, kvarta, kvinta, sexta, septima a oktáva, o ktorej sa hovorí najčastejšie. Tón H je primou tónu A, tón D je terciou atď.
Teraz už nemáme problém si rozvrhnúť vzťahy medzi jednotlivými strunami. Sú teda pomenované (od vrchnej, najhrubšej): E,A,D,g,h,e. Struny "E" a "e" sú od seba vzdialené o dve oktávy (e je druhou oktávou E). Pre dvojice strún E-A, A-D, D-G, H-E (iba kvôli prehľadnosti sú všetky písmená veľké) platí, že tenšia struna (z pohľadu hrajúceho nižšia) je terciou hrubšej susednej struny. Iba u dvojice G-H platí, že H je sekundou G struny.
Vzdialenosť dvoch susedných tónov je až na dve výnimky vždy jeden celý tón(dva poltóny). Medzi tónmi H,C a E,F je vzdialenosť iba jedného poltónu. Pre označenie poltónového skoku medzi dvoma tónmi vzdialenými o celý tón (napr A a 1/2) sú v hudobnej teórii zavedené krížiky(#) a béčka(b). Takže X# znamená tón zvýšený o polovicu, Xb znamená tón znížený o polovicu. Tóny s krížikom dostávajú mená pridaním prípony -is (Xis - Gis, Ais, Cis, Eis, Fis,...), tóny s béčkom pridaním prípony -es (Xes - Ges, Des, As, Es,...). Jedinou výnimkou pri béčkach je "bé". Značí tón H znížený o poltón.Každý tón sa dá zaznačiť viacerými variáciami týchto predznamenaní. Napríklad tón E sa dá zapísať ako Fb(medzi E a F je skok iba jeden poltón), aj ako D##, tón A zvýšený o poltón sa dá zapísať ako A# aj ako Hb, ale najčastejšie sa používa už spomínané B.
Na záver sa naučíme dva nové akordy a budeme mať tak skompletizovanú sadu základných akordov:
d moll / Dm / Dmi
C dur / C
|
