Už vznik kapely bol odlišný, ako býva zvykom u rockových kapiel. Najprv bol nápad, manažér až potom sa dala dokopy kapela. Prví členovia boli klávesák Jon Lord, gitarista Ritchie Blackmore, bubeník Ian Paice a basgitarista Nick Simper. Vtedy ešte nikto z nich nepredpokladal, že najťažšie bude zohnať dobrého speváka. Mali množstvo záujemcov, medzi inými aj Ian Gillan, ten sa však chcel venovať vlastnému projektu Episode Six, tak spoluprácu odmietol. Skupina sa bola pozrieť aj na vystúpenie Roda Stewarta, ale vôbec ich nezaujal, Ritchie ho dokonca vysmial. Nakoniec kapelu presvedčil spevák Rod Evans, lebo mal aj veľa skvelých nápadov, napr. nahratie piesne Help od Beatles. Nová zostava označovaná ajMark I krátko vystupovala pod názvom Roundabout. Názov Deep Purple vymyslel Ritchie podľa piesne dvojice Nina Tempo – April Stevens, čo bola najobľúbenejšia pieseň Ritchieho babičky.
Prvý album Shades Of Deep Purple nahrali za rekordných 18 hodín. Z tohto albumu sa uchytila skladba Hush vo výrazne rockovejšej verzií piesne z pera Joe Southa.
Deep Purple mali od začiatku svojej existencie väčší úspech v Amerike. V roku 1968 dokonca hrali na rozlúčkovom turné skupiny Cream.
Po druhom albume The Book Of Taliesyn, kde boli najzaujímavejšie skladby The Shield a Anthem. s Lordovým aranžmánmi strunových nástrojov, nasledoval tretí – Deep Purple, po ktorom ukončili spoluprácu aj s producentom Derekom Lawrencom. Korunnou ozdobou tohto albumu je skladba April, dvanásťminútový epos, ktorý napísali Blackmore a Lord. Za Rodom a Nickom sa zatvorili dvere v júni roku 1969. Nick Simper si dokonca vysúdil aj jednorázové odškodné.
V tom čase sa ku kapele pripojil spevák Ian Gillan a basgitaristaRoger Glover a začala sa písať história najúspešnejšej zostavy Deep Purple – Mark II. Táto dvojica autorsky prispela aj skladbou Speed King, ktorá sa doteraz označuje za jednu z najlepších. Tu už vzniká ich prelomový album, z ktorým konečne prerazili aj v Európe – In Rock so skladbami ako Black Night, Speed King, Child in Time a Into The Fire. Skupina sa zamerala hlavne na živé koncerty, aby si tak získali mnoho fanúšikov po celom svete.
Pri tom kolotoči nahrávania, skúšania a koncertovania skupina musela uspokojiť aj túžbu Jona Lorda po vážnej hudbe, tak vlastne vznikla nahrávka Concerto for Group and Orchestra, ktorá bola nahraná s Royal Philharmonic Orchestra.
Každý z členov mal aj iné ambície a ponuky, napr. Ian Gillan spolupracoval na muzikáli Jesus Christ Superstar. Dostal aj ponuku vystupovať na javisku, ale to sa nedalo skĺbiť s koncertami kapely. Jon Lord zasa pracoval na kompozícií Gemini Suite.
Niekedy v tom čase sa začali prvé nezhody medzi Blackmoreom a Gillanom. Obaja sa cítili ako frontmani, Gillan dával najavo svoj úspech v muzikáli a správal povýšenecky. K tomu sa pridružili aj zdravotné problémy ostatných členov a Gillanove problémy s alkoholom.
Ďalší štúdiový album Fireball bol kritikmi označovaný za nepremyslený, vytvorený pod tlakom vydavateľstva, ale fanúšikovia ho prijali viac ako pozitívne a patrí k najlepším albumom. Dokonca aj členom skupiny sa zdal byť vyumelkovaný, s výnimkou Jona Lorda, ktorý ho považoval za najlepší album.
Pred vydaním albumu Machine Head a kompilácie Made in Japan vyrazili Deep Purple na koncert do švajčiarskeho Montreux. Po vystúpení Franka Zappy a Mothers of Invention malo kasíno patriť len Deep Purple. Lenže počas Zappovho koncertu nejaký fanúšik vystrelil do stropu svetlicu a kasíno vyhorelo. Vtedy si len ťažko uvedomovali, že scéna, na ktorú sa pozerajú im dodá inšpiráciu pre vznik ich najslávnejšej sklady Smoke On The Water. Glover mal tri dni po požiari sen. Keď sa prebral, stále si mumlal slová – smoke on the water, tak si ich zapísal. Gillanovi sa to síce zdalo, že to vyznie ako pieseň o drogách, ale dal dokopy väčšinu textu.
Nasledovalo turné po Amerike, kde sa stali dva vážne incidenty. Jedným bol výstrel na Iana Paice, ktorý ho ale našťastie minul, a druhým bola výpoveď, ktorú podal Ian Gillan.
Zostava Deep Purple Mark II zahrala svoj posledný koncert v Osake 29.júna 1973. Ian Gillan po koncerte predstúpil pred fanúšikov a poďakoval im: „Chcem vám povedať len to, že vám veľmi pekne ďakujem – ste úžasní. Ďakujem vám za všetko, čím ste nás tu v Japonsku obdarovali, a tiež vám ďakujem ako zástupcom celého sveta, pokiaľ ide o nás. Toto je posledný večer, koniec.
David Coverdale bol jedným zo stoviek uchádzačov, ktorý reagovali na inzerát v Melody Maker. Prvý dojem ale vôbec nebol priaznivý, možno aj kvôli poloprázdnej flaši alkoholu, ktorú si nosil všade so sebou. Ale len do doby, kým neotvoril ústa. Zaspieval pár známych hitov a bolo rozhodnuté. S novým spevákom do skupiny vstúpil aj nový basgitarista – Glenn Hughes. Tak vznikla zostavaMark III. Mali veľké úspechy aj s albumami, aj s koncertami, fanúšikovia si rýchlo zvykli na nových členov. Neskôr začali všetci členovia kapely uvažovať o svojich sólových projektoch. Vtedy sa Ritchie zoznámil s Ronnie James Diom zo skupiny Elf. A tak vlastne vznikol počiatok skupiny Rainbow, a Ritchie Blackmore opustil skupinu Deep Purple, čím jej spôsobil vážne existenčné problémy. V Amerike sa ale zoznámili s Tommym Bolinom, a prijali ho do skupiny. Zo začiatku im to fungovalo, ale Tommy mal problémy s heroinom robil samé chyby, vynechával skúšky a neustále sa hádal. Konečnú bodku za zostavou Mark IV bol koncert vo Velkej Británií, kde fanúšikovia stále považovali Ritchieho za rockový idol, a Bolina vôbec neprijali. Všetci cítili, že to je koniec. Koniec hardrockovej legendy. Kapela sa rozpadla, každý sa sústredil na svoje sólové projekty, napr.. Whitesnake, Rainbow, Ian Gillan band a pod.
Po ôsmych rokoch sa ale splnil sen rockových nadšencov a Deep Purple ohlásili svoj návrat. Každý dúfal, že pôjde o najlepšiu zostavu Mark II. Skupina vydala nový album a začali opäť koncertovať. Keď ale vyprchalo nadšenie, že sa dali znova dohromady, opäť začali napäté vzťahy v skupine. Najviac to škrípalo samozrejme medzi Ianom a Ritchiem. Richtie odmietal prídavky na koncerte, alebo naopak, niekedy bol jediný, kto sa vrátil na pódium. Nesúhlasil s nápadmi ostatných. Ritchie sa od zvyšku kapely dištancoval, vždy cestoval sám a chcel mať svoju vlastnú šatňu. To nakoniec vyústilo k vyhadzovu Iana Gillana. Vtedy si Ritchie spomenul na speváka Joe Lynn Turnera, ktorý ale so skupinou Deep Purple nahral len jeden album Slaves And Masters, a odohral pár koncertov v Ázií, v Európe a v Amerike. Vtedy sa členovia Deep Purple, samozrejme s výnimkou Ritchieho začali zaoberať otázkou, či nevziať späť Iana Gillana. Ako sa dalo predpokladať, návrat Gillana vzťahy medzi spevákom a gitaristom nijako nezlepšili. Napriek kríze si naplánovali turné po Amerike, Európe a Ázií. Americké turné však bolo zrušené kvôli nízkemu predaju lístkov. V Európe sa ich nezhody stali už neznesiteľnými. Richtie často odmietal vyjsť na pódium, dokonca vylial pohár vody na kameramana. Európske turné Ritchie ukončil vytrhnutím víz zo svojho pasu, čím znemožnil hranie v Japonskej časti turné. Za Blackmora si Deep Purple zobrali do Japonska krátkodobú náhradu Joea Satrianiho. Ale keďže mal Joe podpísané zmluvy na svojich projektoch, nemohol naďalej zostať s Deep Purple. Tak museli hľadať ďalej. Rozhodnutie prišlo tak trošku samo, všetci štyria sa zhodli na jednom mene – Steve Morse.
Steve priniesol do skupiny nielen dokonalú gitarovú hru, ale aj pohodu, úsmev a dobrú náladu, akú tam už dlho nemali. Steve mal len jediný problém – nedávno sa stal otcom a tak ho trápilo časté odlúčenie od rodiny. Napriek tomu kapela vystupovala na koncertoch a vydávala úspešné albumy, aj keď časť fanúšikov bolo stále toho názoru, že s odchodom Ritchieho odišiel aj duch kapely.
Snáď ešte výraznejšou udalosťou, ako bol odchod Ritchieho bol krokJona Lorda, ktorý sa rozhodol opustiť Deep Purple. Bol to ten najpriateľskejší rozchod v histórii kapely. „Sú to moji najlepší priatelia, a zostanú nimi až do konca života“, povedal vtedy Jon. „Bolo to ťažké, pretože Deep Purple je moja kapela, založil som ju spolu s Ritchiem“. A tak prišiel do skupiny niekdajší člen skupiny Rainbow, Don Airey.
A v tejto zostave vystupuje skupina Deep Purple dodnes.
Aktuálni členovia
§ Ian Gillan - vokály (1969 - 1973, 1984 - 1989, 1992 - súčasnosť)
§ Steve Morse - gitara (1994 - súčasnosť)
§ Roger Glover - basgitara (1969 - 1973, 1984 - súčasnosť)
§ Don Airey - klávesy (2002 - súčasnosť)
§ Ian Paice - bicie (1968 - súčasnosť)
[upraviť]Pôvodní členovia
§ Rod Evans - vokály (1968-1969)
§ Nick Simper - basgitara (1968-1969)
§ Ritchie Blackmore - gitara (1968 - 1975, 1984 - 1993)
§ Ian Paice - bicie (1968 - súčasnosť)
§ Jon Lord - klávesy (1968 - 2002)
[upraviť]Iní členovia
§ David Coverdale - spev (1973 - 1976)
§ Tommy Bolin - gitara (1975 -1976)
§ Glenn Hughes - basgitara + spev (1973 - 1976)
§ Joe Lynn Turner - spev (1989 - 1992)
§ Joe Satriani - gitara (1993 - 1994)
[upraviť]Diskografia
[upraviť]Štúdiové albumy
§ Shades of Deep Purple - september 1968; #24 US
§ The Book of Taliesyn - december 1968; #54 US
§ Deep Purple - november 1969; #162 US
§ Deep Purple in Rock - jún 1970; #4 UK, #143 US
§ Fireball - september 1971; #1 UK, #32 US
§ Machine Head - marec 1972; #1 UK, #7 US
§ Who Do We Think We Are - február 1973; #4 UK, #15 US
§ Burn - február 1974; #3 UK, #9 US
§ Stormbringer - december 1974; #6 UK, #20 US
§ Come Taste the Band - október 1975; #19 UK, #43 US
§ Perfect Strangers - november 1984; #5 UK, #17 US
§ The House of Blue Light - január 1987; #10 UK, #34 US
§ Slaves & Masters - október 1990 # 45 UK, #87 US
§ The Battle Rages on… - júl 1993; #21 UK, #192 US
§ Purpendicular - február 1996, #58 UK
§ Abandon - máj 1998, #76 UK
§ Bananas - august 2003, #76 UK
§ Rapture of the Deep - október 2005, #81 UK
[upraviť]Kompilácie a nahrávky z koncertov
§ Concerto for Group and Orchestra - december 1969; #26 UK, #149 US
§ Gemini Suite Live - 1970 (vydané 1998)
§ Made in Japan - december 1972; #16 UK, #6 US
§ 24 Carat Purple (kompilácia), - júl 1975; #14 UK
§ Made in Europe - november 1976; #12 UK, #148 US
§ The Mark II Purple Singles (kompilácia), - apríl 1979; #24 UK
§ Deepest Purple: The Very Best of Deep Purple (kompilácia), - júl 1980; #1 UK, #148 US
§ When We Rock, We Rock, and When We Roll, We Roll (kompilácia), - 1978
§ Deep Purple In Concert (nahrané v r. 1970-1972) - december 1980; #30 UK
§ Deep Purple Live in London (nahrané v r. 1974) - september 1982; #23 UK
§ Nobody's Perfect - júl 1988; #38 UK, #105 US
§ 30: Very Best of Deep Purple - október 1998; #39 UK
[upraviť]Najlepšie single
§ 1968 „Hush“ #4 US
§ 1968 „Kentucky Woman“ #38 US
§ 1970 „Black Night“ #2 UK
§ 1971 „Strange Kind of Woman“ #8 UK
§ 1971 „Fireball“ #15 UK
§ 1972 „Never Before“ #35 UK
§ 1973 „Smoke on the Water“ #21 UK (1977 release), #3 US
§ 1977 „New Live and Rare EP“ #31 UK
Zaujímavosti
Vstupenky na koncert Deep Purple v Košiciach, 14 september 1991
§ Na zozname 500 piesní, ktoré formovali rock je zaradená skladba „Smoke on the Water“. V roku 1994 ju vo Vancouveri zahralo spoločne 1322 gitaristov. 18. februára 2007 malo tento rekord v Londýne s pomocou klasického riffu Ritchieho Blackmorea prekonať vyše dvetisíc gitaristov, hrajúcich naraz jednu skladbu, akcia však bola zrušená. 3. júna 2007 v Kansas City 1683 gitaristov odohralo nakoniec spoločne skladbu a prekonalo rekord z roku 1994.
[upraviť]Literatúra o Deep Purple
§ Gillan, Ian - Cohen, David: Ian Gillan: Můj život s Deep Purple (Volvox Globator, 2000)
§ Heatley, Michael: Deep Purple - příběh hardrockové legendy (Nava, 2007)
§ Thompson, Dave: Deep Purple. Smoke on the Water (BB art, 2009)
]Referencie
1. ↑ Shades of Deep Purple album sleeve notes p. 4-5.
2. ↑ a b Deep Purple Bio by Jason Ankeny & Greg Prato of All Music Guide
3. ↑ Deep Purple - Rapture Of The Deep. I Like Music article. prístup: 2007-04-21.
4. ↑ https://www.sivltd.com/events/502/deep_purple.html
5. ↑ https://www.emimusicpub.com/worldwide/artist_profile/deep-purple_profile.html
6. ↑ https://www.marketwire.com/mw/release.do?id=781817
7. ↑ https://www.ram.org/music/reviews/deep_purple.html
8. ↑ https://www.rock.co.za/files/marki.html
9. ↑ https://www.drummerworld.com/drummers/Ian_Paice2.html
10. ↑ https://www.thehighwaystar.com/interviews/blackmore/rb199102xx.html
11. ↑ "Interview: Singer and guitarist Terry Reid", The Independent, 7 March 2007.
12. ↑ RIAA Gold & Platinum database [online]. [Cit. 2011-06-13]. Dostupné online.
13. ↑ Deep Purple: The Interview. Interview picture disc, 1984, Mercury Records.
14. ↑ Liner notes for the 30th anniversary edition of Burn.
15. ↑ a b c Van der Lee, Matthijs. Burn review at sputnikmusic.com
16. ↑ "The Glenn Hughes Interview at VintageRock.com [1]
17. ↑ "Deep Purple: History and Hits" DVD.
18. ↑ Dave Thompson: Deep Purple Smoke on the water, ISBN 978-80-7381-565-3 str. 184
19. ↑ Dave Thompson: Deep Purple Smoke on the water, ISBN 978-80-7381-565-3 str. 194 - 197
20. ↑ Bogus Deep Purple.
21. ↑ Deep Purple Essential Collection – Planet Rock.
22. ↑ Ian Gillan Interview on Rockpages.gr.