--

Vydanie: 11/2011

Kapelník a textár František Ringo Čech a spevák i skladateľ Jiří Schelinge tvorili ideálnu dvojicu v čs.hard rockovej legende, podľa mnohých doposiaľ neprekonanej

Jiří Schelinger: Spevákov brat stále neverí, že zomrel

Kto by nepoznal hity Holubí dům, Což takhle dát si špenát, Jahody mražený a ďalšie? Spája ich príjemne chrapľavý hlas speváka, ktorý zomrel príliš mladý.

Dnes si už darmo budeme klásť otázky, prečo úspešný a zbožňovaný spevák neodolal potrebe vyviesť frajerinu. Nikdy nezistíme, prečo v tú osudnú noc apríla 1981 preliezol zábradlie na bratislavskom Starom moste a skočil do studenej vody Dunaja. Na čo vtedy myslel a čochcel dokázať? Okolo tragickej smrti Jiřího Schelingera vzniklo veľa dohadov aj bájok. Špekulovalo sa o samovražde, o vražde, za ktorou mala stáť ŠtB... Oficiálne sa táto tragédia vyšetrila záver polície znel jasne – stalo sa to bez cudzieho zavinenia. Jeho telo vylovili takmer po mesiaci pri obci Bodíky. Nikto rodiny pozostatky neidentifi koval, preto fanúšikovia živia legendu, že ich miláčik nezomrel. Tajne dúfajú, že emigroval a žije si šťastným a spokojným životom niekde ďaleko. Táto teória má, pochopiteľne, niekoľko trhlín. Napríklad, že Schelinger bytostne miloval muziku a nedokázal by bez nej žiť. Ak by bol v zahraničí, skôr či neskôr by sa jej opäť začal venovať. Napokon, už vyše dvadsať rokov mal príležitosť na návrat!

Bol „zhulený“?

Jeho manželka má tiež svoju teóriu. Otvorene priznáva, že Schelinger fajčil marihuanu. „Potreboval občas nejaké povzbudenie a odreagovanie po koncertoch a vystúpeniach,“ prekvapujúco ho obhajovala v rozhovore po rokoch. Je presvedčená, že v osudnej chvíli bol pod vplyvom drogy.

Do histórie československej rockovej hudby sa zapísal navždy.

Často vraj už predtým hovorieval, že chce vyskúšať, aké to je skočiť z mosta. V ten večer sa v Bratislave, kam išiel natáčať Televízny klub mladých, zoznámil s mladým párom. Strávil s nimi večer v krčme a mladíka provokoval kurizovaním slečne. Chlapi sa začali vyťahovať jeden pred druhým a potom obaja skočili z mosta. Toho druhého našli, ako sa urputne drží bójky na hladine Dunaja. Spevákov brat je dodnes presvedčený, že to telo, ktoré pochoval, nie je jeho brat. Podľa neho v pitevnej správe mnohé veci nesedia, napríklad nesprávny údaj o výške, o veľkosti chodidla a najabsurdnejší bol zápis, že mŕtvy mal nezväčšené mandle, pričom Schelinger mal mandle vyoperované. Brat sa po rokoch pokúšal nájsť svedkov a vyšetrovateľov tragédie, ale márne. Hlavný vyšetrovateľ bol už vtedy nebohý a spisy skartované.

V kapele Františka Ringa Čecha bol Schelinger hviezdou číslo jeden.

Namiesto klasiky rock

Schelinger sa narodil v dedinke Bousov na Českomoravskej vrchovine. Hudobný vzor mal doma – jeho otec bol učiteľom hudby. Pre syna si predstavoval hudobnícku budúcnosť, ale trochu inú. Želal si, aby sa Jirko venoval klasike. Už v detstve miloval rock, prvú kapelu si založil v základnej škole. Jeho gitarovým vzorom bol Brian Jones z kapely Rolling Stones. Bolo viac než jasné, že táto hudba je jeho osud a bude ju robiť celý život. Po povinnej školskej dochádzke sa začal učiť za inštalatéra, ale nikdy sa tejto profesii nevenoval. Pre výtržnosti a drobnú krádež sa ocitol aj vo vyšetrovacej väzbe. Aby sa odtiaľ dostal, demonštratívne sa pokúsil o samovraždu. Preto musel absolvovať liečenie na psychiatrickej klinike v Prahe Bohniciach. Malo to však aj pozitívny výsledok – dostal modrú knižku a nemusel narukovať na povinnú vojenskú službu. Po liečení nastúpil do divadla Jiřího Wolkra ako kulisár, ale vydržal tam iba mesiac. V Liberci stretol svoju prvú ženu Andreu, s ktorou mal dcéru. Manželstvo však nebolo ideálne a veľmi rýchlo nasledoval rozvod.

Náhradník za Ozzyho?

Chvíľu hral v barovej kapele, potom krátko fungoval ako gitarista v bluesovej skupine. Keď tá odišla na angažmán do Fínska bez neho, nastúpil do kapely Faraon, ktorú viedol Karel Šíp. Tam nahral roku 1972 aj svoj prvý obrovský hit Holubí dům. Už o rok prešiel k Františkovi Ringovi Čechovi.

S druhou manželkou Jitkou sa tiež rozviedol, ale napriek tomu žili spolu.

Ďalšie roky jeho speváckej kariéry boli mixom popu a rocku. Spieval ľúbivé piesne, potom aj vlastné či tvrdé prevzaté skladby zahraničných rockerov. Roku 1977 vyšiel album Hrrr na ně, ktorý odborníci dodnes označujú za prvý hardrockový album v republike. Skvelé piesne z neho obstoja aj dnes. Fanúšikovia šaleli od nadšenia a kolovala medzi nimi bájka o tom, že Schelinger dostal ponuku z Black Sabath. Ktovie, či je to pravda...

V sedemdesiatych rokoch púšťali do sveta jeden hit za druhým (toto je klasická "hard rocková" zostava).

Druhú manželku Jitku spoznal na koncerte. Spomínala, že sa jej jeho hudba spočiatku vôbec nepáčila. Jiří bol v tom čase ešte ženatý s Andreou, ale nebol vo vzťahu spokojný. „Poštárka nosila plné vrecia listov od fanúšičiek, mnohé posielali aj svoje fotografi e. Niektoré neboli vôbec pekné, tak som ich s pokojným srdcom Jirkovi dávala,“ spomínala na spoločné roky. V časoch najväčšej slávy mal Schelinger za koncert honorár sto šesťdesiat korún, lepšie to bolo, ak hral v zahraničí. Rozhodne však nebol bohatý človek, ktorý nevedel, čo s peniazmi.

Cibuľová Anticharta

Publikum ho milovalo, ale režim ho len trpel. Svoje politické názory nahlas nevyjadroval. Na to, aby ho komunisti neznášali, stačilo už len to, že mal dlhé vlasy a nosil na krku krížik. Občas im preto zakázali koncert, aby ukázali, kto má v krajine moc. K tragickému konfl iktu s vládnucou mocou prišlo, keď si komunisti vymysleli Antichartu, pamfl et, ktorým chceli odsúdiť slobodné myslenie disidentov. Nútili všetky známe tváre, aby svojím podpisom súhlasili so znením listu, ktorý vyprodukoval snaživý komunista. Mnohí ho podpísali bez uvažovania, pretože súhlasili s režimom, mnohí so zaťatými zubami, aby si zachránili existenciu. Verejné odmietnutie znamenalo koniec kariéry. Jiří Schelinger si vraj chcel naschvál zlomiť obe ruky, aby sa vyhol podpisu. Vraj mu aj niekto poradil recept – treba si ruky obaliť cibuľou. Manželka Jitka mu však dohovorila a Antichartu podpísal.

Policajná správa, na základe ktorej mohli previezť pozostatky do Prahy.

Paradoxne vyznieva fakt, že v tom čase chodil do kostola, snažil sa vo svete plnom pretvárky nájsť kúsok pravdy. Prestal fajčiť, stal sa vegetariánom a stýkal sa s disidentmi. Stále však trpel depresiami, a ak neustrážil množstvo alkoholu, a zrejme aj marihuany, poriadne vyvádzal. Zomrel mladý, mal len tridsať rokov. Čo by bolo s jeho životom ďalej, aké úspechy či neúspechy by ho stretli, nevedno. Isté je, že do histórie československej rockovej hudby sa zapísal navždy zlatými písmenami.

čítajte viacej: https://zivot.azet.sk/clanok/9010/jiri-schelinger-spevakov-brat-stale-neveri-ze-zomrel.html