Teória gitary....
Anatómia gitary
Na to, aby sme poznali gitaru sa najprv musíme naučiť, čo sú jej časti. Tieto obrázky vám povedia ako sa časti gitary nazývajú
Než začneš hrať, musíš zároveň poznať ako sú pražce a struny číslované. Struny sú číslované od najtenšej po najhrubšiu. Takže najtenšou je prvá (e) stuna a najhrubšou je šiestta (E) struna. Gitara v štandatdnom ladení je ladená ako E-A-d-g-h-e Toto ukazuje poradie od 6. struny po strunu prvú. Pozrite sa na diagram a zistíte zároveň ako sú číslované pražce.
Poznámka: Nultý pražec je zároveň aj prázdna struna.
Začiatočníci: Ako si naladiť gitaru
Aj začiatočníci aj pokročilí hráči si musia gitaru pred hraním naladiť. (viď. Hudobná literatúra Vitězslav Šteffl)
Ako si vymeniť struny na gitare
Už ste sa niekedy zamýšlali nad tým ako vymeniť struny na gitare? V tomto animovanom videu uvidíte návod ako si zmeniť struny na akustickej gitare.
https://www.gitarista.sk/clanky/ako-si-vymenit-struny-na-gitare-11.html
Začiatočníci: Ako vylúdiť prvé tóny na gitare
V tejto hodine sa naučíme, ako správne položiť prsty na hmatník tak, aby zneli čisto a jasne.
https://www.gitarista.sk/video-hodiny/zaciatocnici-ako-vyludit-prve-tony-na-gitare-13.html
Držanie ľavej ruky
Je nejaký rozdiel v držaní klasickej a elektrickej gitary?
Mnoho gitaristov vyškolených hrou na klasickú gitaru má problémy s postavením ľavej ruky na hmatníku elektrickej gitary. Klasická škola totiž nedovoľuje položiť palec ľavej ruky na hornú časť hmatníka gitary. V hre bluesových, rockových i jazzových gitaristov je práve takéto postavenie ruky úplne prirodzené.
Opretie palca o horný okraj hmatníka má za následok lepšie rozloženie sily v prstoch a tým aj možnosť expresívnejšieho výrazu a lepšej kontroly nad tónom elektrickej gitary. Bluesový bending /vyťahovanie strún/ je s klasicky postavenou rukou takmer nerealizovateľný.
Skús zavesiť palec ľavej ruky na hmatník gitary tak, aby ostatné prsty ostali vystreté a úplne uvoľnené. Postupne prikladaj k hmatníku ukazovák, prostredník, prsteník a malíček a zahraj takto nejakú melódiu. Nezabudni na vibráto, ktoré je najcharakteristickejším znakom každého skúseného gitaristu.
Držanie pravej ruky
V tejto hodine Vás naučíme, ako správne držať pravú ruku pri hre na rockovú gitaru. Pri hre na rockovú gitaru je držanie pravej ruky mimoriadne dôležité. Pri hre so skresleným zvukom nám môžu jednotlivé tóny preznievať, preto ich musíme rukou tlmiť. Ruka je opretá krajnou stranou dlane na začiatku kobylky v mieste, kde končia struny. Dôležitá je uvoľnenosť ruky, aby bola ruka schopná hry brnkátkom a zároveň tlmenia strún.
Brnkátko držíme medzi palcom a ukazovákom pravej ruky podľa ilustrácie na obrázku.
Čítanie tabulatúr
Tabulatúry patria v súčasnosti k najrozšírenejšej forme zápisu gitarovej hudby. S rozšírením internetu sa medzi gitaristami udomácnili jednoduché tabulatúrne zápisy gitarových partov či celých skladieb. Čo však znamenajú jednotlivé symboly v tejto prehľadnej no zato až príliš zjednodušenej forme notácie sa dozviete v tomto článku.
Tabulatúra je typ notácie pre strunové nástroje.
Pre gitaru máme zobrazených 6 čiar, reprezentujúcich 6 strún.
Prvá struna (vysoké E) je najvyššia čiara a šiesta struna (spodné E) je najspodnejšia čiara.
Ladenie každej struny je zaznačené na ľavej strane čiar.
Čísla na čiarach reprezentujú pražce, ktoré budeme hrať. Tieto tóny hráme zľava doprava.
Pozrime sa na figúru 1.
E----------------------------------------------------------
B----------------------------------------------------------
G----------------------------------------------------------
D-----------2----------------------------------------------
A-------2--------------------------------------------------
E---0------------------------------------------------------
zvuková ukážka:
Ak chceme zahrať figúru 1, zahráme tón E na otvorenej E strune, potom tón H na piatej strune, ktorý zahráme na 2. pražci a potom tón E na štvrtej strune tiež na druhom pražci.
Ak si všimneme, tabulatúra nám nehovorí ako dlho hráme každý tón.
Kvôli tomu musíme najskôr poznať skladbu, ktorú chceme hrať, alebo musíme mať k tabulatúre zároveň klasickú notáciu tejto skladby. Klasická notácia je zobrazená k tabulatúre vo väčšine prepisov gitarových skladieb.
Akordy v tabulatúre vyzerajú ako E dur akord, zobrazený vo figúre 2.
Ak chceme zahrať tabulatúru figúry 2, musíme umiestniť prsty do príslušných pozícii a rozozvučať všetkých 6 strún.
E----0-----------------------------------------------------
B----0-----------------------------------------------------
G----1-----------------------------------------------------
D----2-----------------------------------------------------
A----2-----------------------------------------------------
E----0-----------------------------------------------------
zvuková ukážka:
Príklepy (hammer-on)
Príklep zahráme brnknutím tónu a následným priklepnutím na ďalší pražec.
Symbol príklepu (hammer-on) je “h.”
Tón, ktorý brnkneme je zaznačený pred symbolom “h” a tón, ktorý priklepneme je tón nachádzajúci sa za symbolom “h”.
Pozrime sa na figúru 3.
E----------------------------------------------------------
B----------------------------------------------------------
G---------------------7h9--------------------------------
D----------------------------------------------------------
A----------------------------------------------------------
E----------------------------------------------------------
zvuková ukážka:
Odťah (pull-off)
Odťah hráme brnknutím tónu a jeho následným odrazením tak, že zaznie tón ležiaci na nižšom pražci.
Symbol pre odťah (pull-off) je “p.”
Tón, ktorý brnkneme leží pred symbolom “p”. Tón ležiaci za týmto symbolom je tón vznikajúci odrazením, odťahom pôvodného tónu.
Pozrime sa na figúru 4.
E----------------------------------------------------------
B----------------------------------------------------------
G---------------------9p7--------------------------------
D----------------------------------------------------------
A----------------------------------------------------------
E----------------------------------------------------------
zvuková ukážka:
Vytiahnutie struny, uvoľnenie struny a vibráto.
Vytiahnutie struny (bend) uskutočníme, ak strunu ohneme povytiahnutím tak, že dosiahneme vyšší tón.
Vyšší tón v tomto prípade je cieľový tón, ktorý chceme zahrať.
Symbol pre vytiahnutie struny (bend) je “b” ale môžeme vidieť aj "^."
Tón, ktorý leží pred symbolom “b” znamená pozíciu, z ktorej strunu vyťahujeme a tón, ktorý nasleduje po symbole “b” je pražec cieľového tónu. Inými slovami, pokúšame sa dosiahnuť vyťiahnutím struny rovnaký tón ako tón ležiaci na pražci za symbolom “b.”
Uvoľnenie struny (release) značíme symbolom “r”.
Ako určite viete, uvoľnenie struny realizujeme z už vytiahnutej struny, ktorú uvoľňujeme.
Teda tón pred symbolom “r” reprezentuje vytiahnutý tón a tón za symbolom “r” predstavuje v polohe pred vytiahnutím.
Vibráto ("~") tvoríme jednoduchým chvením prsta o pražec čím vzniká znejúci, takmer pulzujúci zvuk.
Symbol "~" nájdeme za tónom, na ktorom máme zahrať vibrato.
Figúra 5 je príkladom vytiahnutia a uvoľnenia struny a následného vibráta.
E----------------------------------------------------------
B----------------------------------------------------------
G---------------------7b9r7---7~----------------------
D----------------------------------------------------------
A----------------------------------------------------------
E----------------------------------------------------------
zvuková ukážka:
Sklz
Sklz (Slide) značíme šikmými čiarami ("/" alebo "\").
Sklz nahor ("/") zrealizujeme tak, že zahráme tón a prstom, ktorý stale leží na hmatníku skĺzneme na požadovaný pražec.
Sklz nadol ("\") je presným opakom.
Vo figúre 6 zahráme tón na 7. pražci, skĺzneme na 9. pražec a následne skĺzneme na 7. pražec.
E----------------------------------------------------------
B----------------------------------------------------------
G---------------------7/9\7------------------------------
D----------------------------------------------------------
A----------------------------------------------------------
E----------------------------------------------------------
zvuková ukážka:
Tapping (priklepávanie pravou rukou) a tlmenie strún
Tapping značíme symbolom "t" a jednoducho touto technikou hráme tóny ležiace za symbolom “t”.
Tlmenie strún značíme symbolom “x”. Tlmené tóny vytvoríme tak, že zľahka položíme ľavú ruku na struny a hráme takto zatlmené tóny. dávame pozor, aby nám pri tejto technike nevznikali flažolety.
Pr. Tlmené struny zvuková ukážka:
Nenechajte sa zmýliť symbolom “x” v akordových schémach ako vo figúre 7.
Znak “x” v akordovom nákrese znamená, že takto označenú strunu nehráme, nie že ju tlmíme.
Figúra 7.
|
E A D G H E |
|
C dur |
|
E A D G H E |
|
C dur |
Avšak ak znak “x” leží na vnútorných strunách akordu ako vo figúre 8, potom musíme strunu zatlmiť tak, aby sme mohli brnkátkom rozoznieť akord.
Tlmiť túto strunu nemusíme, pokiaľ akord vybrnkávame, pretože takto rozozvučíme iba struny, ktoré chceme aby zneli.
Figúra 8.
|
E A D G H E |
|
D / F# |
Ako čítať taby a tabulatúry - časť 1
Ak sa učíte hrať na gitaru, dôležite je vedieť čítať internetové tabulatúry. Tabulatúra je spôsob zápisu notácie pre gitaru, ale aj iné strunové nástroje. Základom tabulatúry pre gitaru je 6 strún zobrazených čiarami.
Tabulatúra vyzerá teda nejako takto:
e------------------------------------------------
H------------------------------------------------
G------------------------------------------------
D------------------------------------------------
A------------------------------------------------
E------------------------------------------------
Písmená vľavo znamenajú názvy strún - od najvyššej po najnižšiu strunu, teda od najtenšej e po najhrubšiu strunu E:
Niekedy sa uvádzajú len tie struny, ktoré budeme hrať. Vtedy si treba dobre všimnúť ktoré. Pri basovej gitare sa pochopiteľne zobrazujú len štyri (E A D G).
e-----------------------------------------------
H-----------------------------------------------
G-----------------------------------------------
D-----------------------------------------------
A---7-7-10-7-5-3-2------------------------------
E-----------------------------------------------
Keďže sme sa už naučili že struna E je najnižšia a struna A je v tabulatúre o riadok vyššie, teda nám z toho vyjde, že struna A je druhá najhrubšia.
Teda:
e najvyššia struna
H druhá najvyššia
G tretia najvyššia
D tretia najnižšia
A druhá najnižšia
E najnižšia
Aby hráč pri čítaní tabulatúry vedel, na ktorom pražci struny sa hrá, uvádzajú sa čísla. Takže ak chceme na strune H zahrať piaty pražec (tón E), vpíšeme do čiary H päťku. Chceme zahrať za sebou poltóny od E až po A (E F F# G G# A):
e----------------------------------------------
H----------------------------------------------
G----------------------------------------------
D----------------------------------------------
A----------------------------------------------
E-0-1-2-3-4-5----------------------------------
Takže pražec číslo 7. Je tam ešte ďaľšia sedmička, takže zahráš notu na siedmom pražci ešte raz. Akékoľvek číslo vidíš v tabulatúre, tak to symbolizuje číslo pražca. Tabulatúrou sa dajú značiť aj viaceré tóny hrané naraz. Ak chceme zahrať dve alebo viac tónov súčasne, píšeme ich ako v notách pod seba. Toto je akord G dur.
e-3--------------------------------------------
H-3--------------------------------------------
G-4--------------------------------------------
D-5--------------------------------------------
A-5--------------------------------------------
E-3--------------------------------------------
Základy sme teda zvládli. V druhej časti sa pozrieme na nejaké tie techniky hry.
Ako čítať stupnice a akordy
Ako správne čítať zakreslené prstoklady stupníc a akordov?
Tento článok vám možno zodpovie niektoré nejasnosti v bežnom zápise gitarových hmatov.
Najskôr sa pozrime na prstoklad celej stupnice, kde si ukážeme, ako jednotlivé patterny
( modely prstokladov ) súvisia s prstokladmi po celom hmatníku.
Prvá vec, ktorú si treba pamätať je, že na prstoklad stupnice po celom hmatníku pozeráme zvrchu, akoby hmatník gitary ležal na stole a ty si priamo nad ním.
Ďalšia vec sú struny. V nákrese dolu sú struny očíslované.
Prvá struna je vysoké E. Šiesta struna je nízke E.
Rovnako sú označené aj názvy strún v tomto prtoklade stupnice. Číslami od 1 po 12 sú označené pražce gitary.
Celý prstoklad stupnice E dur
Pattern 2 (stupnica E dur)
Pattern 5 (stupnica E dur)
Všimnime si, že tóny na 12. pražci sú rovnaké, ako tóny prázdnych strún. (nultý pražec)
To je dôvod, prečo sa tu prstoklad opakuje.
Príklad patternu 5 ukazuje ako vyzerá takýto prstoklad, prechádzajúci cez 12. pražec.
A teraz ako tieto prstoklady čítať?
Najskôr si to ukážeme na príklade patternu 2 a potom na celom prstoklade.
Hranie patternov
(predpokladom je, že si vyberieme niektorý pattern)
1. začneme na 6. strune
2. rozhodneme sa, či začneme na základnom tóne stupnice (čo odporúčam),
alebo na prvom tóne patternu.
Ak chceme začať na základnom tóne, vrátime sa na začiatok 
šiestej struny.
Pokiaľ na šiestej strune nie je základný tón , prejdeme na piatu strunu.
Ak sa rozhodneme začať na začiatku patternu, prejdeme na prvú značku alebo značku 
zľava na šiestej strune.
3. Zahráme tón pre, ktorý sme sa rozhodli
4. Prejdeme na ďalší tón alebo tón vpravo na tejto strune.
Ak vpravo na tejto strune nie je ďalší tón, prejdeme na ďalšiu strunu a hráme prvý tón patternu.
5. Opakujeme krok 4. až pokiaľ nedosiahneme koniec patternu alebo pokiaľ nedosiahneme ďalší základný tón stupnice.
Poznámka. Ak hráme od jedného základného tónu k ďalšiemu základnému tónu stupnice , zahráme stupnicu v jednej oktáve. Ak hráme od základného tónu cez druhý základný tón, hráme stupnicu v dvoch oktávach.
Hranie celého patternu
Je veľa spôsobov, ako zahrať celý pattern stupnice, takže tu je postup, ako na to..
1. Rozhodneme sa, kde chceme začať. (základný tón alebo prvý tón patternu)
2. Zahráme tón, pre ktorý sme sa rozhodli.
3. Hráme po koniec patternu na rovnakej strune
4. Rozhodneme sa, či budeme pokračovať v hraní aktuálneho patternu prechodom na ďalšiu strunu, alebo budeme pokračovať na rovnakej strune.
5. Zahráme tón, pre ktorý sme sa rozhodli a potom opakujeme krok 3 z tohto postupu.
Takže teraz vieme, že možno hrať stupnicu na jednej strune alebo možno prejsť do ďalšieho patternu. Zmysel týchto patternov je v lepšej vizualizácii hmatníka gitary a teda aj v jednoduchšom zapamätaní si prstokladov stupníc.
Akordické diagramy
Bežne sa používajú 3 typy akordických diagramov. (na obrázkoch dolu)
Prvé, čo si všimnime je, že pražce sú číslované na ľavej strane diagramu.
Struny prechádzajú od šiestej k prvej z prava do ľava.
Aby sme mohli zahrať akord, musíme umiestniť prsty ľavej ruky na vyznačené miesta.
Značkami môžu byť aj čísla alebo písmená abecedy označujúce tóny akordu.
Treba si pozorne všímať, či akord obsahuje tóny na prázdnych strunách.
Typ #1
• Tento typ je označený akordickými tónmi. Je to teda iná možnosť značenia akordu oproti bežným guličkám ako v príklade 2.
Takéto značenie nám dáva viac informácii o akordne ako príklad 2.
• Taktiež je farebne vyznačený základný tón akordu (modrou) a zvyšné tónyI(červenou)
• Tóny ležiace na prázdnych strunách sa v diagramoch zakresľujú na alebo nad hrubú čiaru naznačujúcu nultý pražec.
Typ #2
• Tento typ je rovnaký ako typ 1, ale namiesto písmen označujúcich tóny akordu sú tu použité guličky. Opäť modrou sú označené základné tóny akordu a červenou ostatné akordické tóny.
Typ #3
• Tento typ ukazuje stupne stupnice (intervaly akordu) namiesto označenia tónov akordu
• Písmenom „R“ je označený základný tón akordu (root)
• Opäť modrou sú označené základné tóny a červenou všetky ostatné tóny akordu.
Hra prstami - fingerpicking
Klasická technika hry prstami - fingerpicking - je príjemným oživením hry na elektrickú gitaru a nevyhnutnou technikou pri hre na akustickú gitaru.
Označenie hry prstami sa dá vysvetliť veľmi jednoducho.
Brnkáme prstami pravej ruky.
Pritom používame palec, ukazovák, prostredník a prsteník.
Malíček pravej ruky pri hre nepoužívame!
Prsty označujeme ako “p i m a” z latinských slov :
p – pulgar (palec)
i – index (ukazovák)
m – medius (prostredník)
a – anular (prstenník)
Prsty ľavej ruky označujeme číslelne:
1 – ukazovák
2 – prostredník
3 – prsteník
4 – malíček
T – palec (angl. thumb)
Pri hraní technikou fingerpicking – čiže klasickou technikou hry prstami je vhodné nechať si narásť na pravej ruke dlhšie nechty. Dosiahneme tak konkrétnejší a zvonivejší tón, ako keď hráme iba bruškami prstov. Klasického gitaristu teda spoznáte ľahko aj bez gitary. Prezradia ho dlhšie nechty na jednej ruke.
Teraz ukážeme príklad použitia niekoľkých patternov vybrnkávania prstami.
Spôsobov vybrnkávania akordov prstami si môžeme vytvoriť veľké množstvo, v notovom príklade je vyznačených iba niekoľko z nich.
Základné pravidlo pri hre prstami hovorí o presnom použití prstov pravej ruky pre jednotlivé struny.
6. E struna – p
5. A struna – p
4. D struna – p
3. G struna – i
2. H struna – m
1. E struna – a
Čiže basové struny E A D hráme palcom, melodické struny G H E hráme prstami i m a.
Na príklad dolu sme použili akord C dur.
Samozrejme, že tieto patterny môžeme použiť aj na iné akordy, či harmonické spoje.
Skúste si zahrať patterny z tohto príkladu v iných harmonických postupoch.
Tieto ako aj ďalšie iné patterny možno použiť ako cvičenia na rozohranie sa a zároveň umožňujú gitaristom získať omnoho väčšiu kontrolu nad svojou pravou rukou.
Dobré je cvičiť s metronómom v tempe, ktoré každému zvlášť vyhovuje.
Takýmto spôsobom možno ľahko vytvoriť jednoduché a pekné 3-akordové pesničky.
C dur
|
Hranie brnkátkom - sweep picking |
|
Napísal Mgr. Miroslav Záhradník |
|
|
https://www.gitarista.sk/hodiny-gitary/hranie-brnkatkom-sweep-picking-12.html
Spoznaj hmatník gitary
6 strún a 22 pražcov na gitare poskytuje množstvo tónových možností, ale ako sa v nich najlepšie zorientovať?
Orientáciu na hmatníku gitary sa možno ľahko a prehľadne naučiť, pokiaľ si vytvoríme nejaký systém. Týmto systémom bude pre nás rad tónov stupnice C dur - C D E F G A H C, ktoré sa mimochodom nachádzajú aj na bielych klávesoch klavíra. Treba si uvedomiť, že tento tónový rad je zložený z postupných krokov celých tónov a poltónov. (Celý tón je na hmatníku tvorený dvoma políčkami a poltón jedným políčkom.)
V stupnici C dur sa poltóny nachádzajú medzi 3. a 4. a medzi 7. a 8. stupňom. C_D_E.F_G_A_H.C
Zapamätajme si teda, že ak tóny stupnice C dur zahráme na jednej strune od tónu C, budeme postupovať v krokoch celého tónu a iba medzi tónmi EF a HC bude poltón.
Vieme, že v štandardnom ladení gitary sú jednotlivé struny (od najtenšej) naladené do tónov e h g D A E. (malými písmenami sú označené struny melodické a veľkými struny basové) Našou úlohou bude nájsť na každej strune tóny stupnice C dur.
Začneme od najtenšej - struna e: naprázdno znie tón E, z radu tónov stupnice C dur vidíme, že ďalej nasledujú tóny F, G, A , H ,C... Čiže poltón, celý tón, celý tón, celý tón, poltón atď. Struna h: Naprázdno tón H, ďalej poltón C, celý tón D, celý tón E, poltón F, celý tón G atď. Takto prehráme všetky struny a jednotlivé tóny pomenovávame nahlas aby sa nám ich názvy zafixovali. Tento spôsob je skutočne veľmi jednoduchý, stačí si len uvedomovať, kde ležia poltóny.
Po dokonalom zvládnutí tónov stupnice C dur, ľahko pridáme ostatné poltóny (akoby čierne klávesy klavíra). C C# D# E F F# G G# A A# H C, resp. C H Bb A Ab G Gb F E Eb D Db C.
Prehľadná orientácia na hmatníku gitary je základným predpokladom k ďalšiemu rozvoju svojich gitarových schopností.
Orientácia na hmatníku
Kde sa na hmatníku nachádza tón C? Aký tón leží v tretej polohe na g strune.Tieto otázky určite gitaristi vedia ľahko zodpovedať. Pokiaľ nie, tak tento článok vám určite dá správnu odpoveď.
Dôležitá vec, ktorú by mal každý gitarista poznať je hmatník gitary, resp. tóny, ktoré sa na hmatníku nachádzajú. Tóny na hmatníku stúpajú chromaticky.
Inými slovami, sú usporiadané po poltónových krokoch. Takže pokiaľ začneme na tóne A, tóny budú stúpať takto:A, A#/Bb, B, C, C#/Db, D, D#/Eb, E, F, F#/Gb, G, G#/Ab, A.
Všimnite si, že medzi tónmi E F a B C nie je krížik. Krížiky, béčka a poltónové kroky si bližšie vysvetlíme v nasledujúcej lekcii. Teraz sa naučte tóny ležiace na hmatníku. Možno ich nebudete okamžite potrebovať, no určite sa vám zídu.
Čísla 0 – 12 označujú čísla pražcov.
Typ: Orientáciu na hmatníku gitary sa možno ľahko naučiť, pokiaľ si uvedomíme, že tóny B C a E F oddeľuje iba poltónová vzdialenosť. Potom je veľmi jednoduché na každej strune vyhľadať tóny stupnice C dur (na klavíri sú to práve biele klávesy). Na hmatníku sa potom vždy pohybujeme o dve políčka (celý tón) iba medzi tónmi E F a B C zahráme poltón (jedno políčko hmatníka).
Dôležité teda je naučiť sa na každej strune tóny stupnice C dur (akoby biele klávesy klavíra). 0statné tóny s krížikmi a béčkami potom vyhľadáme veľmi jednoducho zvýšením alebo znížením pôvodného tónu. Napr. z tónu G zvýšením dostaneme tón G#, z tónu D znížením dostaneme tón Db.
Dôležité vysvetlenie:
Veľmi často sa môžeme stretnúť s rôznym značením tónu H. Je treba si uvedomiť, že tón H sa rozdielne značí v európskej notácii a rozdielne v americkej notácii.
C D E F G A H C – stupnica C dur v európskom značení
C D E F G A B C – stupnica C dur v americkom značení
Keďže sú aj medzi európskymi hudobníkmi veľmi rozšírené notové materiály z USA, často sa možno stretnúť s týmito značkami:
Bb = európske B
B = európske H
Pre sprehľadnenie tohto dvojitého značenia odporúčam v praxi značiť tón B(A#) americkým značením Bb a tón H značiť európskym značením H.
Dostaneme tak dva jednoznačne nezameniteľné tóny Bb a H. Určite nebude nikto pochybovať, aké sú to tóny a kde ich má na hmatníku zahrať. Najmä ak napíšeme pieseň a kolegovia z kapely sa nebudú môcť dohodnúť, či zahrajú tón Bb alebo tón H ak uvidia napísaný akord B dur.
Cvičenie 1: Budovanie sily v prstoch
Prinášame Vám prvú časť cvičení pre zlepšenie techniky ľavej ruky. Toto sa zameriava na budovanie sily v prstoch
Položte všetky 4 prsty na 6. strunu na susedné pražce (obr.1). Potom sa pokúste zdvihnúť 2 prsty (bez toho aby sa dotýkali) zakiaľ ostatné2 prsy na hmatníku (obr. 2 a 3) Nieje to také ľahké :-)
Obrázok 1
Obrázok 2
Obrázok 3
Cvičenie 2: Budovanie rýchlosti časť 1
Ďaľšie cvičenie je zamerané na budovanie rýchlosti v prstoch ľavej ruky. Pre jeho obsiahlosť sme ho rozdelili na 2 časti.
Položte si prsty na 6. strunu na pražce 1- 4. Teraz si prechádzajte doleuvedené prstoklady (1=ukazovák, 2=prostredník...) na každej strune. Odporúčam to cvičiť ako každodenné cvičenie aby prsty získlali silu a rýchlosť. Na zvýšenie obtiažnosti si prehrávajte cvičenie v opačnom smere po tom ako ste si cvičenie prehrali normálne. Nezabúdajte vždy cvičiť s metronómom na vybudovanie rytmického cítenia.
|
1. 1-2-3-4 |
7. 2-1-3-4 |
13. 3-1-2-4 |
19. 4-1-2-3 |
Tabulatúra:
Cvičenie 3: Budovanie rýchlosti časť 2
Prinášame Vám druhé pokračovanie seriálu cvičení na budovanie rýchlosti
|
Toto cvičenie nadväzuje na predošlé cvičenie. Vzor z cvičenia 2 je znázornený nižšie v tabuľke 1. V tomto cvičení pracujete s ľavou aj pravou rukou a používate všetky kombinácie úderu brnkátka nadol aj nahor. Toto je znázornené v tabuľke 2 s tradičnou symbolikou úderu nadol (
|
) a nahor (V).
Durová stupnica
Čo je to stupnica a ako ju zahrať na gitare? Množstvo hudobných publikácii sa venuje problematike stupníc. Jedna z možností, ako sa jednoducho naučiť používať ich prstoklady je opísaná práve v tejto lekcii.
Najskôr, čo je to stupnica?
Stupnicu môžeme definovať rôznymi definíciami, najjednoduchšie si prirodzenú stupnicu predstavíme ako stupňovite usporiadaný rad 7 tónov, ktoré navzájom dobre znejú. (zvyčajne je stupnica zakončená v oktáve základným tónom)
K vyhľadaniu správnych tónov stupnice sa musíme pozrieť na jej intervalové zloženie a zároveň musíme rozumieť celotónovým a poltónovým krokom.
Vyberieme si napríklad stupnicu C dur.
Pri výstavbe stupnice teda začneme tónom C a pokračujeme podľa intervalového zloženia stupnice.
Čiže: C, celý tón D, ďalší celý tón E, poltón F, ďalej pokračujeme celým tónom na G, ďalšími celými tónmi na A a na H a nakoniec poltónom na C.
(všimnime si, že medzi tónmi E F nie sú žiadne krížiky ani béčka, je to poltón, medzi ktorým sa nenachádza nijaký zvýšený alebo znížený tón. Rovnako je to aj v v prípade tónov H C)
Takže dostali sme tieto tóny: C D E F G A H C
Opis: Táto stupnica je základom pre odvodzovanie ďalších stupníc a módov.
Kvalita: Jasný alebo radostný zvukový charakter
Hud. štýl: Rock, Country, Jazz, Fusion
Akordy: dur,maj7, maj9, maj11
intervaly: (W - celý tón H - pol tón) 1-2-3-4-5-6-7-8 W-W-H-W-W-W-H
Možno povedať, že prirodzená durová stupnica je najdôležitejšia zo všetkých stupníc.
Všetky módy sú odvodené z tejto stupnice.
Módy sú v princípe obratmi durovej stupnice a ich intervalové zloženie sa líši vždy určitým tónom od prirodzenej durovej alebo prirodzenej molovej stupnice.
Každý mód, podobne ako durová stupnica má svoju zvukovú kvalitu, charakter.
Charakter durovej stupnice je jasný a radostný.
Tento charakter stupníc sa zvýrazní, ak do hry integrujeme aj akordy, ktoré prináležia jednotlivým módom.
Stupnica E dur
Na obrázkoch sú vypísané patterny (prstoklady) stupnice E dur.
Na hmatníku gitary si vyberieme 5 najbežnejších patternov.
Stupnica E dur (v jednej oktáve z patternu 1)
Stupnica E dur (pattern1)
Stupnica E dur (pattern2)
Tieto patterny(prstoklady) možno posúvať po hmatníku smerom hore, či dolu.
Všimnime si, že názov stupnice závisí od základného tónu stupnice, aj keď prstoklad samotnej stupnice môže začínať iným tónom.
Tu je niekoľko príkladov na patterny durovej stupnice
Stupnica G dur (pattern 1) – začína 2. tónom stupnice
Stupnica H dur (pattern 3) začína tónom f#, čo je kvinta stupnice
V poslednom príklade si ukážeme, ako možno patterny kombinovať.
Prvý príklad dolu nám ukazuje stupnicu na jednej strune.
Všimnime si, že stupnice prechádza cez všetkých 5 patternov.
Ďalší príklad nám ukazuje stupnicu v niekoľkých ďalších patternoch.
Dôležité je si zapamätať, že namiesto premiestnenia sa na ďalšiu strunu, kde by sa nachádzal koniec patternu, môžeme jednoducho zahrať ďalší tón na rovnakej strune.
Potom máme možnosť pokračovať v patterne, alebo do nasledujúceho patternu.
Na záver vysvetlenie, prečo je potrebné naučiť sa 5 patternov namiesto jedného. Jeden z dôvodov je, že môžeme jednoducho prejsť do inej stupnice bez toho, aby sme na hmatníku robili neprirodzene veľké skoky. Čiže ak poznáme všetky tieto patterny a zároveň tóny na hmatníku gitary, máme vždy poruke stupnicu, akú práve potrebujeme. S týmito patternami môžeme prejsť do niekoľkých rozdielnych módov a pritom zostaneme v rovnakom patterne. Ako na to, si ukážeme v nasledujúcej lekcii.
Molová pentatonická stupnica
Zdravím všetkých hudobných nadšencov. V tomto článku budeme pojednávať o stupnici, ktorá je medzi rockovými gitaristami najbežnejšia, na zapamätanie asi najľahšia a vystačíte si s ňou pri polovici rockových sól. Reč bude o molovej pentatonickej stupnici.
Upozorňujem ešte, že na pochopenie látky je potrebné mať zvládnuté aspoň základy hudobnej náuky, ako intervaly, akordy a módy durovej stupnice.
Poďme sa teda pozrieť ako taká pentatonická stupnica vyzerá. Už samotný názov hovorí, že má 5 tónov. Je možné ju odvodiť z molovej prirodzenej stupnice vypustením 2. a 6. tónu.
Všimnite si, že nikde v stupnici sa medzi tónmi nevyskytujú žiadne poltónové vzdialenosti, iba celotónové a viac. Preto má aj taký charakteristický zvuk, pripomínajúci skôr nejakú čínsku hudbu. Nasledujúci obrázok zobrauje najbežnejši spôsob ako túto stupnicu zahrať na gitare.
Najlešie ako si to zo začiatku zapamätať je zafixovať si obrázok, ktorý stupnica na hmatníku vytvára. Ak by sme chceli zahrať inú, napr D mol petatonickú, stačí sa presunúť presunúť do inej polohy a zahrať to isté, ale od tónu D.
Samozrejme, že by bolo dosť fádne hrať stále medzi tromi pražcami. Tóny A C D E G nájdeme na gitare po celom hmatníku, preto môžeme túto stupnicu hrať v ľubovoľnej polohe. Nasedujúci diagram zobrazuje našich päť tónov na hmatníku gitary.
Naľahší spôsob, ako sa to postupne naučiť je uvedomiť si, že stupnica má 5 tónov, čiže päť má aj 5 obratov. Ak si predstavíme na strune E všetky tieto tóny a od každého tónu budeme vedieť zahrať príslušný obrat stupnice, budeme schopní hrať A mol pentatonickú v ktorej koľvek polohe. Ukážme si teda týchto 5 spôsobov ako stupnicu zahrať.
Poďme teraz v praxi použiť to, čo sme sa naučili. Pokúsime sa použiť túto stupnicu v rôznych situáciách a v rôznych hramóniách. Najjednoduchší spôsob ako zo začiatku improvizovať, je uvedomiť si v akej sme tónine a počas celého sóla používať príslušnú stupnicu. Väčšinou tóninu spoznáme podľa prvého akordu, takže ak skladba začína akordom E mol pravdepodobne budeme v tónine E mol. Nemusí to byť vždy pravda, ale my si v našich ukážkach s týmto pravidlom vystačíme.
Ako prvé si ukážeme použitie molovej pentatonickej stupnice v molovej prirodzenej tónine. Máme sled akordov Ami, F, C, G. Prvý akord je Ami čiže budeme použivať Ami pentatonickú stupnicu. Prvá ukážka využíva iba jeden základný obrat stupnice, druhá už využíva v podstate skoro celý rozsah nástroja.
Ukázali sme si použitie našej stupnice v mólovej tónine. Čo ale robiť, ak sme v tónine durovej? Samozrejme, že tak, ako existuje molová pentatonika, tak existuje aj durová. Mohli by sme opäť odvodiť 5 obratov a všetky sa naučiť. Je to dosť veľa práce, preto to skúsime nejako obísť. Každá durová tónia má svoju paralelnú molovú tóninu a naopak. To znamená, že existujú dvojice tónin s rovnakým predznamenaním, čiže majú rovnaký počet krížikov alebo béčok. V praxi to znamená asi tolko, že keď zahrám jednu stupnicu napr C dur od 6. tónu, dostanem v podstate molovú prirodzenú stupnicu, v našom prípade Ami. Najľahšie si je to zapamätať tak, že molová pralelná leží o malú terciu nižšie. Malá tercia sú v podstate 3 poltóny, takže na gitare to bude o tri pražce nižšie. Takže ak tón C leží na E strune na 8, pražci, jej paralelná molová stupnica bude ležať na 5. = Ami. Na ukážku ešte uvádzam pár príkladov dvojíc paralelných stupníc. D-Hmi, E-C#mi, F-Dmi, Ab-Fmi, H-G#mi
Teraz sa naše vedomosti pokúsime využiť v praxi. Chceme hrať v tónine G dur. Nájdeme si paralelnú molovú stupnicu. Kedže na 3. pražci leží tón G o tri nižie leží tón E, čiže budeme používať stupnicu E mol pentatonickú. Nasledujúca ukážka ilustruje náš príklad do harmónie G, Emi, Ami, D.
V predchádzajúcich riadkoch sme si odvodili a molovú aj durovú pentonickú sktupnicu. Ak vám robí problém hrať plynule a pri tom využívať viac polôh, odporúčam na chvíľu zastať a pocvičiť. Zvoľťe si tóninu a pokúste sa improvizovať.
Teraz si pridáme k našej pentatonike ešte jeden tón. Bude to zväčšená kvarta od základného tónu. Od A dostávame nasedujúcu stupnicu.
Dostali sme A molovú bluesovú stupnicu. Všade tam, kde môžeme hrať molovú pentatonickú, môžeme hrať aj molovú bluesovú. Nasledujúca ukážka ilustruje použite tejto stupnice v harmónii z predchádzajúcich ukážok.
Ako sme už na začiatku povedali, pentatonická stupnica má len 5 tónov. Skúsme si náš tónový materiál obohatiť o ďalšie tóny. Stále sa budeme baviť len o molovej pentatonickej. V každej tónine máme tri molové akordy. Pre jednoduchosť v Ami prirodzenej máme akordy Ami, H5b, C, Dmi, Emi, F, G. Takže naše tri molové akordy by boli Ami, Dmi, Emi. Prečo teda neskúsiť postaviť pentatonickú stupnicu aj na týchto tónoch? Ak tak urobíme, dostávame ďalšie 2 stupnice D a E mol pentatonickú.
A: ACDEG
D: DFGAC
E: EGAHD
Všimnite si, že všetky tri stupnice obsahujú len tóny z tóniny C dur. Preto môžeme bez problémov v každej tónine používať hneď tri molové pentatoniky. Bohužiaľ nie cez každý akord, funguje každá stupnica. Napríklad Dmi pentatonická cez C dur znie dosť zle. Preto tento prístup vyžaduje malú skúsenosť. Skúsme teda použiť všetky tri stupnice. Ukážeme si to na molovom bluese. Harmóniu tvoria akordy Ami7, Dmi7 a Emi7 a počas každého z akordov budeme používať príslušnú molovú pentatoniku. Nezabudnite, že tam, kde môže byť pentatonika, tam môže byť aj bluesová.
Nakoniec ešte ukážka použitia troch stupníc do harmónie Ami, F, C, G. Stupnice sú použité nasledovne Ami-A penta/blues, F- D penta/blues, C- A penta-blues, G- E penta/blues.
Samozrejme, najlepšie je to ovládať v akejkoľvek tónine, preto odporúčam zobrať si akúkoľvek harmóniu, odvodiť si stupnice a robiť si vlastné sóla.
Oboznámili sme sa s použitím molovej penatonickej stupnice v jednoduchej harmónii. Dúfam, že ste niečo z článku odniesli v druhej časti si ukážem jej použitie v modálnej a bluesovej harmónii.
Bluesové stupnice
Molová pentatonika je azda najrozšírenejšou gitarovou stupnicou, ktorá nachádza svoje uplatnenie v rocku, blues, jazze i v iných hudobných žánroch. Čo je to molová a durová pentatonika a ako vytvoríme bluesovú šesťtónovú stupnicu si vysvetlíme v dnešnej lekcii.
Pentatonická stupnica je stupnica zložená z piatich tónov (Penta = 5, tonic = tónový).
Existujú dve základné pentatoniky - Molová pentatonika a durová pentatonika, aj keď v skutočnosti poznáme 5 tvarov pentatoniky - čiže 5 módov päťtónovej stupnice, rovnako ako poznáme 7 módov durovej sedemtónovej stupnice.
Molová a durová pentatonika sú dve najpoužívanejšie pentatonické stupnice.
Prečo sú stupnice obsahujúce iba 5 tónov také obľúbené?
Prstoklad základnej molovej pentatoniky je tak jednoduchý, že aj menej skúsený hudobník dokáže v tejto stupnici pomerne zdatne a bezchybne improvizovať na akordy patriacej tejto stupnici.
Druhým dôvodom je typický zvukový charakter tejto stupnice - bluesový a rockový charakter.
Jimi Hendrix používal túto stupnicu viac než všetky ostatné. Je ťažké vobec nájsť rockovú skladbu bez pentatonickej melodiky.
B.B. King taktiež využíva typický charakter pentatoniky. Používa molovú pentatoniku s jej charakteristickým bluesovým výrazom. Nie je ani možné vymenovať všetkých veľkých gitaristov, ktorí majú na pentatonickej stupnici vystavaný svoj typický výrazový slovník.
Každý gitarista by mal vedieť zahrať túto stupnicu v celom rozsahu hmatníka gitary. Využitie tejto stupnice je totiž skutočne veľké - možno ju hrať takmer vždy a všade. Svojou melodikou a zároveň jednoduchosťou je pentatonika najuniverzálnejšou stupnicou pre gitaristu.
Gitaristi najčastejšie používajú prstoklady molovej pentatoniky, no dôležité je je poznať aj prstoklady durovej pentatoniky, ktorá je typická svojou durovou terciou a veľkou sextou a zároveň svojou príznačnou country náladou.
Durovú pentatoniku nájdeme na druhom stupni molovej pentatoniky.
Ak máme napr. A molovú pentatoniku A C D E G A, durová pentatonika bude obsahovať tóny C D E G A C, čiže bude to pentatonika C dur.
Na obrázkoch sú znázornené prstoklady najbežnejších pentatonických stupníc a šesťtónovej bluesovej stupnice.
Molová pentatonika
|
opis: |
bluesovo znejúca stupnica |
|
charakter: |
bluesový |
|
hudobné štýly |
blues, rock, heavy metal, jazz, fusion |
|
akordy: |
mol, mol7, 7, 9 |
|
intervaly: |
1-3b-4-5-7b-8 W+H-W-W-W+H-W |
Prstoklady pentatoniky Eb mol
Durová pentatonika
|
opis: |
country znejúca stupnica |
|
charakter: |
jasne znejúca |
|
hudobné štýly: |
country, blues, rock, jazz, fusion |
|
akordy: |
dur, maj7, 7, 6/9 |
|
intervaly: |
1-2-3-5-6-8 W-W-W+H-W+H |
Prstoklady pentatoniky E dur
Z molovej bluesovej pentatoniky je odvodená aj bluesová šesťtónová stupnica, obsahujúca pridaný interval zmenšenej kvinty (zväčšenej kvarty), ktorý označujeme ako blue tón. Tento interval zvyšuje bluesový charakter molovej pentatonickej stupnice.
Je to jediný rozdiel medzi molovou bluesovou stupnicou a molovou pentatonikou.
Odporúčam naučiť sa dôsledne prstoklad molovej pentatoniky a k nemu potom pridať blue tón šesťtóvovej bluesovej stupnice.
Bluesová šesťtónová stupnica
|
opis: |
bluesovo znejúca stupnica |
|
charakter: |
bluesový |
|
hudobné štýly: |
blues, rock, jazz, fusion |
|
akordy: |
mol, mol7, mol9, 7, 9 |
|
intervaly: |
1-3b-4-5b-5-7b-8 W+H-W-H-H-W+H-W |
Prstoklady Eb bluesovej šesťtónovej stupnice
Základy sólovania v blues
Základ výstavby bluesového sóla spočíva v hudobnej myšlienke, feelingu ale aj vo výbere tých správnych tónov. V tejto lekcii sa zoznámime s akordickými tónmi nachádzajúcimi sa v stupnicových prstokladoch.
Namiesto hrania náhodných tónov v stupniciach si vysvetlíme princíp používania akordických tónov.
Akordické tóny sa nachádzajú priamo v stupnici, patriacej danému akordu alebo danej tónine.
Akordické tóny sú teda tóny tvorené z akordu, ktorý chceme vyjadriť melodicky.
V spleti stupníc sú akordické tóny tie správne farebné tóny, ktoré najlepšie vyjadrujú akordy danej harmonickej postupnosti. Sólo vystavané z akordických tónov bude vždy dokonale sedieť do harmónie, pretože bude zložené z tónov patriacich do harmónie.
Pozrime sa na dominantné septakordy nachádzajúce sa v G blues.
Čísla po ľavej strane predstavujú čísla pražcov. Čísla v diagramoch predstavujú intervaly – stupne durovej stupnice, z ktorých je daný akord vystavaný.
Príklad: R = G (základný tón) v G7 diagrame.
Pr. Akordické tóny akordov G7, C7 a D7
G7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
G |
B |
D |
F |
C7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
C |
E |
G |
Bb |
D7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
D |
F# |
A |
C |
Teraz si vyhľadáme akordické tóny na celom hmatníku a porovnáme ich s mixolýdickým módom (1 2 3 4 5 6 7b).
Mixolýdický mód je najvhodnejší na vyjadrenie dominantního septakordu, pretože obsahuje dominantnú septimu a preto má mixolýdický mód typický dominantný zvukový charakter.
Rovnaným spôsobom si môžeme porovnať aj akordické tóny akordu C7 s C mixolýdickým módom a D7 s D mixolýdickým módom.
G mixolýdický mód
Teraz, keď sme si vyhľadali a porovnali na hmatníku akordické tóny a tóny stupnice, môžeme si skúsiť sólovanie s týmito tónmi. Získame bluesovo ladené sólo typické pre mixolýdický mód. (malá septima).
Aj keď to vyzerá komplikovane, tento typ sólovania je skutočne jednoduchý a efektný. Dôležité je však myslieť v akordických tónoch, ktoré budú tvoriť kostru sóla a ostatné tóny doplníme stupnicovými tónmi.
Neakordické tóny, čiže tóny zo stupnice, prípadne ostatné chromatické tóny, ktoré do mixolýdickej stupnice nepatria použijeme ako plynulý prechod z jedného akordického tónu do druhého. Tento spôsob sólovania vnesie do sóla nádych akordov, z ktorých je vystavaná daná harmónia.
Pri tomto spôsobe improvizácie je veľmi vhodné začínať melodickú frázu na tercii akordu.
Ak teda improvizujete na akord G7 (G, B, D, F), skúste nezačínať na základnom tóne (G) ale na tercii (B). Melodické frázy, začínajúce na tercii znejú veľmi zaujímavo a často sa používajú i jazzovej improvizácii.
Ďalej si porovnáme tóny akordu G7 s tónmi G bluesovej stupnice.
Tu vidíme, prečo tóny mixolýdickej stupnice o niečo lepšie sedia do akordu G7. G mixolýdická stupnica totiž obsahuje všetky akordické tóny akordu G7.
G7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
G |
B |
D |
F |
G bluesová stupnica
|
1 |
3b |
4 |
5b |
5 |
7b |
|
G |
Bb |
C |
Db |
D |
F |
Aj napriek tomu, že bluesová stupnica neobsahuje všetky akordické tóny a dokonca sa líši v tercii,
predsa znie zaujímavo a vhodne na improvizáciu na dominantný septakord.
Najdôležitejší tón bluesovej stupnice je malá septima, ktorá je totožná so septimou akordu G7.
Z toho vyplýva dominatný charakter bluesovej stupnice. Z tohto dôvodu sa veľmi často pri improvizácii na akord G7 používa aj G molová pentatonika (G Bb C D F), ktorá má tiež obsahuje veľmi dôležitý tón na vyjadrenie dominantného septakordu – malú septimu.
Rozdiel v tercii – (akord G7 má veľkú terciu, molová pentatonika i bluesová stupnica majú terciu malú) – vytvára typický bluesový nádych.
S veľkou i malou terciou v sa môžeme dokonca stretnúť v sedemtónovej bluesovej stupnici, ktorá obsahuje na rozdiel od šesťtónovej bluesovej stupnice (1 3b 4 5b 5 7) ešte veľkú terciu. (1 3b 3 4 5b 5 7).
Veľkú terciu a zmenšenú kvintu v bluesovej sedemtónovej stupnici nazývame blue tómni.
Ako základ pre improvizáciu do všetkých troch akordov – G7, C7 a D7 môžeme použiť opäť základnú
G molovú pentatoniku (resp. bluesovú stupnicu).
Všimnime si, že v každom akorde sa nachádzajú tóny spoločné s molovou pentatonikou.
G7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
G |
B |
D |
F |
C7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
C |
E |
G |
Bb |
D7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
D |
F# |
A |
C |
G molová pentatonika
|
1 |
3b |
4 |
5 |
7b |
|
G |
Bb |
C |
D |
F |
Tento princíp spoločných tónov je pre jednoduchú improvizáciu najvhodnejší a u gitaristov najobľubenejší.
Aj v tomto prípade je však potrebné vykresľovať harmonickú líniu sóla kostrovými akordickými tónmi. Improvizácia tak získa logickú postupnosť a dynamickú zaujímavosť.
Samotné tóny však ešte k dobrému sólu nestačia. Nezabúdajte na melodické frázy, feeling a hlavne hudobnú myšlienku. Niekedy aj pár tónovým sólom dokážeme vypovedať hlbšiu myšlienku ako dlhým nacvičeným stupnicovým behom. Však, Mr. B.B. King! :-)
Základy sólovania v blues 2
Improvizácia v blues alebo v jazze si vyžaduje dôslednú orientáciu v stupniciach a v harmónii.
Jedna z možností, ako sa s prehľadom zorientovať v tomto množstve tónov je spôsob, kedy pri zmene harmónie zvýrazníme tón odlišný od predošlej stupnice.
Pozrime sa teda bližšie na to, ako kombinovať akordické tóny so stupnicami.
Naučíme sa používať stupnice do harmónie bluesovej dvanástky.
Ukážeme si jednoduchý spôsob, ako zahrať tie správne tóny (akordické tóny) v mixolýdickej stupnici.
Na to, aby sme si mohli vysvetliť tento spôsob hrania akordických tónov v stupniciach sa najskôr pozrime , aké tóny obsahujú akordy a ich prináležiace mixolýdické stupnice. (akordu G7 prináleží G mixolýdická stupnica)
Blues v G je zložené z akordov G7, C7 a D7
G7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
G |
B |
D |
F |
G mixolýdická stupnica
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7b |
8 |
|
G |
A |
H |
C |
D |
E |
F |
G |
C7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
C |
E |
G |
Bb |
C mixolýdická stupnica
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7b |
8 |
|
C |
D |
E |
F |
G |
A |
Bb |
C |
D7
|
1 |
3 |
5 |
7b |
|
D |
F# |
A |
C |
D mixolýdická stupnica
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7b |
8 |
|
D |
E |
F# |
G |
A |
H |
C |
D |
Porovnajme si teraz tieto 3 mixolýdické stupnice.
Všímajme si zmenu tónov, pri prechode z jedného módu do druhého.
Prechod z G mixolýdickej do C mixolýdickej stupnice: tón B (H) sa mení na Bb
Prechod z G mixolýdickej do D mixolýdickej stupnice: tón F sa mení na F#
Prechod z C mixolýdickej do D mixolýdickej stupnice: tón F sa mení na F# a Bb sa mení na B (H)
Keď improvizujeme na G blues v stupniciach, hráme na akord G7 stupnicu G mixolýdickú, na akord C7 stupnici C mixolýdickú a na akord D7 stupnicu D mixolýdickú.
Najdôležitejšie je pri takejto improvizácii sledovať tóny, ktoré sú v stupniciach odlišné. (určili sme si ich pri vzájomnom porovnaní stupníc)
Po takomto jednoduchom rozbore tónov stupníc môžeme začať improvizovať na harmonickú štruktúru bluesovej dvanástky.
Keď sa akord mení z G7 na C7, jednoducho zmeníme v hranej stupnici tón B (H) na Bb.
Touto zmenou tónu zdôrazníme akordickú zmenu, pretože akord G7 obsahuje tón B (H) a akord C7 obsahuje jediný rozdielny tón oproti G7 a to je tón Bb.
Zároveň zahráme aj jediný rozdielny tón medzi G mixolýdickou a C mixolýdickou stupnicou.
Rovnako aj pri prechode akordu z C7 na G7 sa snažíme zahrať akordický tón, ktorým zvýrazníme túto zmenu.
Hráme teda tóny C mixolýdikej stupnice a v momente zmeny akordu na G7 zahráme namiesto tónu Bb tón B(H) a ďalej hráme akordické tóny G7, alebo tóny G mixolýdickej stupnice.
Aj pri prechode z akordu D7 do akordu C7 prejdeme z tónu F# (D mixolýdická stupnica) na tón F (C mixolýdická stupnica).
Na rozdiel od predošlých stupníc, v stupnici D mixolýdickej a C mixolýdickej máme dva rozdielne tóny.
Pri tejto zmene stupnic si vyrieme jeden z týchto rozdielnych tónov.
Napr. pri zmene z C7 do D7 je dobré prejsť z tónu F do tónu F#, čiže do tercie akordu D7. Tón F# bude zneť ideálne pri zmene z C7 do D7.
Základom tejto improvizačnej techniky teda je zmeniť správny tón v mieste zmeny harmónie. Tento princíp samozrejme možno využívať aj pri zložitejších harmonických postupoch, či jazzových štandardoch.
Vyžaduje si to hlavne veľa cviku, ale výsledok potom stojí za to.
Improvizácia v tónine
ké stupnice zvoliť pre improvizáciu? Ak si dokážeme určit základnú tóninu skladby, veľmi jednoducho si zvolíme aj tie správne stupnice. Potom všetko závisí iba od kreativity hudobníka.
Prvý krok, ktorý musíme urobiť pri hraní cez harmonické postupy je určenie tóniny.
Ak hráme na harmonický spoj I-IV-V a I stupeň je C dur, potom sme v tónice C dur.
Tónika nám určuje zároveň označenie tóniny.
Ak je teda tónika napr. D dur, aj tónina, v ktorej sa nachádza tento harmonický spoj (I-IV-V) je D dur.
Ďalší krok je vyhľadanie správneho patternu stupnice, ak sme v C dur, hráme tóny stupnice C dur.
Jediné, čo v tomto prípade potrebujeme je naša kreativita.
Nemôžeme zahrať nesprávny tón, pokiaľ správne určíme tóninu a vyberieme správnu stupnicu.
Pokročilý spôsob (použitie módov)
Pozrime sa na tabuľky.
Všimnime si, že napr. II. stupeň (s tónine C dur) predstavuje dórsky mód a že druhý stupeň reprezentuje tón d. Inými slovami, prvý tón dórskej stupnice v tónine C dur je tón d.
To znamená, že môžeme použiť na sólovanie D dórsky mód cez harmonické postupy tóniny C dur. V princípe tóny d dórskeho módu sú zároveň tónmi stupnice C dur, ale v inom poradí. To platí o všetkých módoch.
Často si však hudobníci kladú vážnu otázku. Načo vlastne používať módy?
Na to existuje jednoduchá odpoveď.
Každý mód má svoj typický charakter, ktorý vynikne práve vtedy, keď sa použije s akordami daného módu.
Napr. mixolýdický mód znie typickým bluesovým nádychom ak sa použije s dominantnými septakordami. Kvalitu módov sme si už opisovali v článku Vlastnosti módov.
Typ:
- ak chceme zvýraznit charakter módu alebo tonality, prízvukujeme základný tón stupnice, albo ho hráme v dlhších tónových hodnotách.
- v každom móde môžeme zvýrazniť tón, ktorý je pre daný mód typický, napr. zväčšenú. kvartu v lýdickom mode, veľkú sextu v dórskom móde… atď
|
I |
dur |
jónska (durová stupnica) |
dur, maj7 |
|
II |
mol |
dórska |
mol, mol7 |
|
III |
mol |
frýgická |
mol, mol7 |
|
IV |
dur |
lýdická |
dur, maj7 |
|
V |
dur |
mixolýdická |
dur, dominant7 |
|
VI |
mol |
aiolská (molová stupnica) |
mol, mol7 |
|
VII |
mol 5b |
lokrická |
zmenšený, mol75b |
Stupnica C dur
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
C |
D |
E |
F |
G |
A |
H |
D dórsky mód
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
D |
E |
F |
G |
A |
H |
C |
E frýgický mód
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
E |
F |
G |
A |
H |
C |
D |
F lýdický mód
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
F |
G |
A |
H |
C |
D |
E |
G mixolýdický mód
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
G |
A |
H |
C |
D |
E |
F |
stupnica A mol
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
A |
H |
C |
D |
E |
F |
G |
H lokrický mód
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
H |
C |
D |
E |
F |
G |
A |
V jednej tónine teda môžeme bez obáv použiť všetkých sedem základných módov. Všetky módy budú do tóniny C dur sedieť, pretože sú všetky zložené z tónov rovnakej stupnice.
Sú v podstate obratmi jednej stupnice.
Rovnako tiež všetky módy budú sedieť do ktoréhokoľvej módu. Napr. G mixolýdickú stupnicu možno hrať do akordov D dórskeho módu.
Skutočné využitie módov však prichádza v momente modulácie, alebo vybočenia z tóniny.
Vtedy jednoducho určíme, do akej tóniny skladba moduluje a podľa toho vyberieme určitý mód, ktorý presne vyjadrí túto harmonickú zmenu.
Dvojzvuky v sólach
Ako doplniť gitarové sólo o zaujímavé súzvuky? Táto videolekcia vás oboznámi so základnými princípmi vytvárania dvojzvukov často používaných v blues, rocku i v jazze.
Prvá videolekcia zobrazuje základný princíp vytvárania dvojzvukov v sólach.
Najjednoduchší princíp súzvukov v melódii je použitie terciových postupov. Táto melodika sa však zvukovo hodí viac do folku či country.
V rockových, bluesových či jazzovách sólach sa využíva farebne iná melodika sól.
Ide o jednoduchý postup zdvojovania tónov z pentatoniky a zároveň z rozkladu akordu.
Tóny A mol pentatoniky (A C D E G) a tóny rozkladov septakordov A7 (A C# E G) D7 (D F# A C) E7 ( E G# H D) sú skombinované do bluesovej dvanástky, znázornenej na obrázku.
Vytvorenie takýchto efektných bluesových dvojzvukov je veľmi jednoduché, dôležité je pri zmene akordu v harmónii dordžať aj zmenu v dvojzvuku.
Keďže struny gitary sú ladené v kvartovom pomere, súzvuky, ktoré vznikajú zahratím dvoch strún nad sebou tvoria efektný interval kvarty.
Kombináciou tónov molovej, príp. durovej pentatoniky a tónov rozkladov akordov vznikajú súzvuky tercie, kvinty i sekundy, ktoré pridávajú sólu farebnosť a napätie.
Ďalšou kombináciou s tónmi stupnice či chromatiky možno vytvoriť veľmi zaujímavé postupy, no tu treba vyberať podľa ucha a vkusu hudobníka, lebo disonantné súzvuky môžu sólo aj pokaziť.
https://www.gitarista.sk/video-hodiny/dvojzvuky-v-solach-10.html
druhá videolekcia ukazuje niekoľko ďalších postupov, vytvorených na základe princípu dvojzvukov v pentatonike, kombinovaných s akordickými tómni.
Podobným postupom možno vytvárať takéto súzvuky po celom hmatníku gitary a vo všetkých tóninách.
Video hodina: brnkáme prvú pieseň
V tejto hodine sa naučíme rytmus brnkátkovej ruky pri hraní skladby. Brnkátkovou rukou pohybujeme nahor a nadol, pritom si dáme záležať na tom, aby ruka bola uvoľnená a nebola strnulá.
https://www.gitarista.sk/video-hodiny/video-hodina-brnkame-prvu-piesen-12.html
12-taktové blues
Blues je popri piesňovej forme najrozšírenejšou hudobnou formou súčasnosti. Aké sú charakteristické znaky tohto univerzálneho vyjadrovacieho prostriedku hudobníkov?
12 taktové blues charakterizuje 12 taktová harmonická forma.
Je to postup funkcii I – IV – V, čiže tóniky, subdominanty a dominanty.
Tieto akordy sa často používajú pri jam sessions - spoločnom jamovaní.
Hudobníci zväčša používajú dominantné septakordy, ktoré svojim zvukovým charakterom zvýrazňujú typickú bluesovú náladu.
Akordy pre harmonický postup I – IV – V v G dur budú G7, C7 a D7.
Podstata 12 taktového blues je v tom, že sa hrá cez 12 taktov, ktoré sa môžu ľubovoľne dlho opakovať.
Štruktúra 12 – taktového blues
|
takt |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
|
tradičné blues |
I7 |
I7 |
I7 |
I7 |
IV7 |
IV7 |
I7 |
I7 |
V7 |
IV7 |
I7 |
V7/I7 |
|
moderné blues |
I7 |
IV7 |
I7 |
I7 |
IV7 |
IV7 |
I7 |
I7 |
V7 |
IV7 |
I7 |
V7/I7 |
Všimnime si, že prvé 4 takty sa hrá tónika (G7).
Je to tradičný spôsob hrania prvých 4 taktov.
Moderný spôsob hrania 12 – taktového blues využíva substitúciu tóniky subdominantou (C7) v 2. takte.
Je dobré naučiť sa najskôr tradičnú formu blues, až potom skúsiť verziu so subdominantou v 2. takte.
Veľmi dôležité je uvedomiť si najpodstatnejšiu zmenu harmónie v 12 - taktovom blues.
Je to prechod z tóniky na subdominantu v 5. takte.
Takisto typický pre blues je prechod z dominanty na subdominantu v 10. takte. Paradoxne je takýto spoj neprípustný a nesprávny v klasickej harmónii. Čo je ale v klasike zakázané, je v blues naopak pekné.
Čiže 12 taktov a a zmena na subdominantu v piatom takte sú najtypickejšími znakmi blues.
Posledný takt má dva rôzne akordy, rovnako ako aj druhý takt blues.
Akord V. stupňa v závere hráme vtedy, ak opakujeme bluesovú 12-tku a vraciame sa na začiatok skladby.
Dominanta tu vytvára premostenie medzi záverom a začiatkom harmónie. Premostenie môže byť jednoduché cez dominantu, ale aj cez viacero akordov.
Preto sa posledné dva takty blues nazývajú aj tunraround - takty, ktoré pripravujú harmonický návrat na tóniku prvého taktu.
Ak ukončujeme skladbu, zahráme tónický akord.
Pri hraní takejto bluesovej schémy si môžeme zvoliť ľubovoľný rytmus, či už shuffle, alebo pomalý a ťažký bluesový rytmus s prízvukom na 1. a 3. dobu, alebo rytmus swingový s prízvukom na 2. a 4. dobu.
Rovnako možno uplatniť ak funky rytmus alebo jednoduchý rockový, či rock and rollový rytmus.
Bluesová 12-taktová forma je teda najlepším hudobným vyjadrovacím prostriedkom, ktorý univerzálne využívajú bluesoví, rockoví i jazzoví hráči.
Blues je jednoducho spoločný jazyk všetkých hudobníkov.
Pr. Zvuková ukážka tradičnej interpretácie bluesovej dvanástky
a harmonická schéma blues in G v dvanástich taktoch.
Harmonizácia molovej tóniny
Aké akordy možno hrať v molových tóninách sa dozviete práve v tejto lekcii.
O rozdelení molových stupníc sme už na našej stránke písali. (molové stupnice.)
Pozrime sa ale bližšie na harmonické možnosti, ktoré nám molové stupnice poskytujú.
Prirodzená molová stupnica je odvodená od 6. stupňa durovej stupnice.
To znamená, že zo stupnice C dur s tómni C D E F G A H C
môžeme od jej 6. stupňa odvodiť stupnicu A mol, s tómni A H C D E F G A
Stupnica A mol prirodzená (intervalové zloženie 1 2 3b 4 5 6b 7b)
Prirodzená molová stupnica je základom pre ďalšie dve stupnice. Pre harmonickú molovú a melodickú molovú stupnicu.
Rozdiel medzi prirodzenou a harmonickou molovou je v ich 7. stupni.
Harmonická molová stupnica má zvýšený 7. stupeň, to znamená, že stupnica A mol harmonická obsahuje tóny A H C D E F G# A
Stupnica A mol harmonická (intervalové zloženie 1 2 3b 4 5 6b 7)
Melodická molová stupnica má zvýšený spolu so 7. stupňom zvýšený aj 6. stupeň.
Stupnica A mol melodická bude obsahovať tóny A H C D E F#G# A
Stupnica A mol melodická (intervalové zloženie 1 2 3b 4 5 6 7)
Ako vidíme, stupnice sú mierne odlišné, to znamená, že aj akordy, odvodené z týchto stupníc sa budú mierne líšiť.
Pozrime sa teda, aké akordy môžeme hrať na každom stupni tejto stupnice.
Akordy z danej stupnice dostaneme harmonizáciou, to znamená, že každý tón stupnice doplníme do kvintakordu, prípadne septakordu superpozíciou tercii.
(Použijeme rovnaký postup ako pri harmonizácii durovej tóniny, ale vychádzame z molovej stupnice - lekcia Tajomstvá harmónie.)
Z harmonického hľadiska je dôležité si uvedomiť skutočnosť, že prirodzená molová stupnica nie je úplne vhodná na harmonizáciu, pretože zharmonizovaním tejto stupnice dostaneme akordy tvoriace kadenciu s molovou dominantou.
Kadenčné akordy prirodzenej molovej stupnice.
|
Tónika |
Subdominanta |
Dominanta |
|
Am7 |
Dm7 |
Em7 |
Molová dominta totiž nemá potrebný dynamický náboj v harmónii, preto je potrebné molovú tóninu harmonizovať stupnicou, v ktorej sa bude nachádzať na 5. stupni durový akord, to znamená, že harmonizáciou dostaneme kadenciu s durovou dominantou.
Takouto stupnicou je práve stupnica mol harmonická, na ktorej 5. stupni sa nachádza durový akord (v Amol tónine je to akord Edur, prípadne septakord E7)
Kadenčné akordy stupnice A mol harmonickej.
|
Tónika |
Subdominanta |
Dominanta |
|
Ammaj7 |
Dm7 |
E7 |
Rovnako aj stupnica mol melodická obsahuje durovú dominantu a preto je na harmonizáciu vhodná.
Kadenčné akordy A mol melodickej stupnice.
|
Tónika |
Subdominanta |
Dominanta |
|
Ammaj7 |
D7 |
E7 |
Všetky akordy, ktoré dostaneme harmonizáciou týchto troch molových stupníc možno navzájom kombinovať.
Vznikne tak pestrá paleta akordov, ktorými môžeme obohatiť aj jednodušie akordické postupy bežných skladieb.
Harmonizácia molových stupníc v kvintakordoch (v trojzvukoch)
|
stupeň |
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
prirodzená molová stupnica |
Am |
Hdim |
Cdur |
Dm |
Em |
Fdur |
Gdur |
|
harmonická molová stupnica |
Am |
Hdim |
Caug |
Dm |
Edur |
Fdur |
G#dim |
|
melodická molová stupnica |
Am |
Hdim |
Caug |
Ddur |
Edur |
F#dim |
G#dim |
Harmonizácia molových stupníc v septakordoch (v štvorzvukoch)
|
stupeň |
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
prirodzená molová stupnica |
Am7 |
Hm75b |
Cmaj7 |
Dm7 |
Em7 |
Fmaj7 |
G7 |
|
harmonická molová stupnica |
Ammaj7 |
Hm75b |
Cmaj75+ |
Dm7 |
E7 |
Fmaj7 |
G#dim |
|
melodická molová stupnica |
Ammaj7 |
Hm7 |
Cmaj75+ |
D7 |
E7 |
F#m75b |
G#m75b |
Pr. Harmonizácia stupnice A mol prirodzenej - gitarové akordy
Pr. Harmonizácia stupnice A mol harmonickej - gitarové akordy
Pr. Harmonizácia stupnice A mol melodickej - gitarové akordy
Tieto akordy možno vyhľadať samozrejme aj v iných polohách na hmatníku gitary, ale to už nechávam na šikovnosti gitaristov.
Kvintový a kvartový kruh
Kvintový a kvartový kruh tvorí jednu z najdôležitejších oblastí hudobnej teórie, ktorá je tak úzko spojená s hudobnou praxou, že sa bez nej len ťažko zaobíde každý seriózny hudobník.
Čo predstavuje tento dokonalý kruhový nákres a aké je jeho najbežnejšie využitie?
Kvintový kruh
Kvintový kruh je usporiadanie krížikových tónin podľa príbuznosti, po piatich tónoch (po siedmych poltónoch) smerom hore. Vždy o kvintu vyššie od pôvodnej tóniny sa teda nachádza tónina, ktorá sa líši od východzej tóniny iba jedným krížikom,
Kvintová príbuznosť tónin od C je nasledovná: C, G, D, A, E, H, Fis, Cis, Gis, Dis, Ais, Eis, His - to môžeme enharmonicky zameniť za Eis = F, His = C – a kruh sa uzatvorí, sme na tónine, z ktorej sme vyšli..
Kvintový kruh s použitím enharmonickej zámeny teda je: C, G, D, A, E, H, Fis, Cis, Gis, Dis, Ais, F, C
Kvintovým postupom sa dostaneme o 7 oktáv vyššie, to znamená, že od tóniny C dur sa cez kvintový kruh dostaneme znova do C dur po oktávach, alebo 12 kvintách.
Kvartový kruh
Podobne aj kvartový kruh je usporiadaním príbuznosti béčkových tónin. Od tónu C sa o kvartu vyššie nachádza tónina (F dur), ktorá sa od pôvodnej tóniny líši jedným béčkom.
Kvartová príbuznosť tónin od C je nasledovná.
C, F, B, Es, As, Des, Ges, Ces - to je už enharmonicky zamenené H
Takže pokračujeme od tónu H: H, E, A, D, G, C - a kruh sa uzatvorí, sme na tóne, z ktorého sme vyšli.
Kvartový kruh s použitím enharmonickej zámeny teda je: C, F, B, Es, As, Des, Ges, H, E, A, D, G, C
Kvartovým postupom sa dostaneme o 5 oktáv vyššie, to znamená, že od tóniny C dur sa cez kvartový kruh dostaneme znova do C dur po oktávach, alebo 12 kvartách.
Použitie kvintového a kvartového kruhu.
O koľko kvínt alebo kvárt je vzdialená určitá tónina od prvotnej tóniny C dur, nám určuje predznamenanie.
Napr. 2 krížiky určujú, že tónina D dur je vzdialená od C dur o dve kvinty a teda D dur bude obsahovať oproti C dur o 2 krížiky viac.
Je veľmi dôležité naučiť sa naspamäť poradie krížikov a béčok, ktoré pri určovaní tónin pridávame do notovej osnovy ako predznamenanie.
Predznamenanie nám určuje, ktoré tóny z pôvodnej stupnice C dur musíme zvýšiť alebo znížiť, aby sme dostali požadovanú stupnicu, resp. tóninu.
Počet krížikov a béčok, ktoré nám určuje predznamenanie potom do pôvodnej stupnice pridávame v takomto poradí:
Poradie krížikov je f#, c#, g#, d#, a#, e#, h#.
Poradie béčok je bé, es, as, des, ges, ces, fes.
V obrázku je nakreslené predznamenanie ku každej tónine. Modrou sú označené durové tóniny, červenou paralelné molové tóniny.
usporiadanie krížikov v kvintovom kruhu (prakticky používané tóniny)
|
C |
0 # |
|
|
|
|
|
|
|
|
G |
1# |
F# |
|
|
|
|
|
|
|
D |
2# |
F# |
C# |
|
|
|
|
|
|
A |
3# |
F# |
C# |
G# |
|
|
|
|
|
E |
4# |
F# |
C# |
G# |
D# |
|
|
|
|
H |
5# |
F# |
C# |
G# |
D# |
A# |
|
|
|
F# |
6# |
F# |
C# |
G# |
D# |
A# |
E# |
|
|
C# |
7# |
F# |
C# |
G# |
D# |
A# |
E# |
H# |
usporiadanie béčok v kvartovom kruhu (prakticky používané tóniny)
|
C |
0b |
|
|
|
|
|
|
|
|
F |
1b |
Bb |
|
|
|
|
|
|
|
Bb |
2b |
Bb |
Eb |
|
|
|
|
|
|
Eb |
3b |
Bb |
Eb |
Ab |
|
|
|
|
|
Ab |
4b |
Bb |
Eb |
Ab |
Dd |
|
|
|
|
Db |
5b |
Bb |
Eb |
Ab |
Db |
Gb |
|
|
|
Gb |
6b |
Bb |
Eb |
Ab |
Db |
Gb |
Cb |
|
|
Cb |
7b |
Bb |
Eb |
Ab |
Db |
Gb |
Cb |
Fb |
Ak máme zapísať napr. stupnicu A dur do notovej osnovy, postupujeme nasledovne. Podľa kvintového kruhu vieme, že A dur má 3 krížiky.
Podľa poradia krížikov sú to tóny f#, c#, g#.
Do notovej osnovy si zapíšeme tóny stupnice C dur ale od tónu A, čiže A H C D E F G A a zvýšime tóny f#, c#, g#. Výsledná stupnica A dur bude teda A H C# D E F# G# A.
Rovnako postupujeme aj pri béčkových tóninách.
Veľmi dôležité je poznať predznamenania kvintového a kvartového kruhu naspamäť, pretože z neho potom ďalej odvodzujeme aj akordy a ich obraty, či harmonické vzťahy v tóninách. Veľmi užitočné je vedieť použitie kvintového a kvatrového kruhu aj pri transponovaní tónin.
Ak potrebujeme nejakú melódiu napr. v C dur transponovať do inej tóniny, musíme poznať predznamenanie cieľovej tóniny, aby sme predišli prípadným chybám v zápise transponovanej melódie.
Dokonalosť kvintového a kvartového kruhu spočíva v usporiadaní tónin v kvintovom a kvartovom vzťahu.
To, že sa z východzej tóniny C dur kruh opäť uzatvára v cieľovej tónine C dur svedčí o dokonalosti princípov, ktorými sa hudba riadi, a ktoré platia vo vzájomnom vzťahu 12 tónin. (12 durových a 12 molových)
Aj od poznania a schopnosti používania týchto princípov závisí šírka možností, ktoré sa ponúkajú hudobníkom pri ich muzikantských a umeleckých výtvoroch.
Takže veľa chuti do spoznávania tajomstiev uzavretých v kruhu kvínt a kvárt praje
Tritónová substitúcia
Tritónová substitúcia využíva možnosť zámeny vzájomných spoločných tónov v septakordoch , čím získame nové zvukové možnosti jazzovej harmónie.
Tritónová substitúcia je náhrada dominantného septakordu akordom, ktorý leží v tritonovom vzťahu (interval zmenšenej kvinty) k pôvodnému akordu.
Táto harmonická zámena sa veľmi často využíva v jazze. Svoje uplatnenie nachádza samozrejme aj v blues, v ktorom sa bežne pracuje s dominantnými septakordami.
Pokiaľ zahráme dominantný septakord, existuje vždy nejaký akord, ktorým možno pôvodný akord nahradiť, aby sme získali zaujímavý a dobrý zvuk.
Ak hráme napríklad akord E7, akord tritónovej substitúcie bude Bb7.
Pojem tritóvovej substitúcie možno vysvetliť aj pojmom troch celých tónov, ktoré tvoria interval zmenšenej kvinty. To znamená, že tritonus (lat.) je vzdialenosť troch celých tónov. Tri celé tóny tvoria intervalovú vzdialenosť zmenšenej kvinty.
Tritónová substitúcia znie veľmi dobre kvôli spoločným tónom substituovaných akordov.
Akord E7 obsahuje tóny E G# H D (1 3 5 7b), akord Bb7 má tóny Bb D F Ab(G#) (1 3 5 7b).
Všimnime si, že tercia a septima týchto dvoch akordov je rovnaká, ibaže prehodená.
základný trojzvuk septakordu E7
|
1 |
3 |
7b |
|
E |
G# |
D |
základný trojzvuk septakordu Bb7
|
1 |
3 |
7b |
|
Bb |
D |
Ab (G#) |
Tercia z E7 je G#, septima z Bb7 je Ab (G#).
Septima z E7 je D, tercia z Bb7 je D.
Toto je dôvod, prečo možno dominantné septakordy nahrádzať tritónovou substitúciou.
Dva najdôležitejšie intervaly v septakorde (tercia a septima) sú navzájom rovnaké.
Vysvetlením, prečo sú tieto dva intervaly navzájom totožné môže byť aj fakt, že vzdialenosť medzi terciou a septimou v akorde je tiež zmenšená kvinta.
Tritonus, čiže zmenšená kvinta je interval, ktorý rozdeľuje oktávu presne na polovicu. Inými slovami, zdialenosť od základného po zmenšenú kvintu a odtiaľ po oktávu je rovnaká.
Pretože všetky dominantné septakordy, nónakordy, undecimové alebo tercdecimové akordy musia obsahovať terciu a septimu, proces tritónovej substitúcie sa dá jednoducho uplatniť pri všetkých týchto akordoch.
Ďalšia výhoda tritónovej substitúcie je v tom, že nie je potrebné nahrádzať dominantný septakord iba dominantným septakordom.
Môžeme jednoducho nahradiť ľubovoľný dominantný akord ľubovoľným dominantným akordom.
Napríklad môžeme substituovať akord Bb13 akordom E9.
Viac možností substitúcii získame ak v substituovanom akorde znížime kvintu.
Takže namiesto akordu E7 zahráme akord E135b alebo akordom Bb135b nahradíme pôvodný akord E7.
Túto zámenu môžeme urobiť preto, lebo tóny Bb a E sú navzájom vo vzťahu tritónu.
Sú teda vzdialené o interval zmenšenej kvinty. Zmenšené kvinta od tónu Bb je E a zmenšená kvinta od tónu E je Bb.
Rovnako aj bluesová šesťtónová stupnica obsahuje svoj typický blue tón - zmenšenú kvintu. Z toho vyplývajú ďalšie možnosti využitia tritónovej substitúcie aj v blues.
Pr. A bluesová šesťtónová stupnica
1 3b 4 5b 5 7b (A C D Eb E G)
Táto lekcia môže zásadne rozšíriť akordický slovník každého gitaristu, ktorí doteraz využívali zvukovú farebnosť dominantných septakordov.
Skúsení jazzoví a bluesoví gitaristi využívajúci dominantné septakordy sa bez tritónovej substitúcie určite nezaobídu.
Harmonické postupy
Schopnosť vytvoriť si vlastný akordický sprievod pre jednoduchú pieseň, či náročnú inštumentálnu skladbu vychádza z jediného predpokladu. Z orientácie v tónine a jej akordoch. Rôzne harmonické postupy pritom možno jednoducho vyskladať z materiálu, ktorý nám poskytuje už samotná stupnica.
Orientácia v harmonických postupoch, (chord progressions) tvorí základ pri hre na akýkoľvek nástroj, a o to viac na gitaru, ktorá je ako nástrojom melodickým, tak aj nástrojom harmonickým (sprievodným).
Tie tvoria základný podklad pre sprievod piesne.
Najskôr si musíme však musíme určiť tóninu, v ktorej budeme so skladbou pracovať.
Ako príklad použijeme tóninu C dur. Tóny v stupnici C dur sú C D E F G A H C.
Vypíšeme si stupne tejto stupnice .
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
C |
D |
E |
F |
G |
A |
H |
Dôležité upozornenie. Niektoré stupne sú durové, niektoré molové. (pozri článok Tajomstvá harmónie)
Ako dostaneme akordy pre určitú tóninu:
- zoberieme durovú stupnicu určitej tóniny (napr. C dur stupnicu pre tóninu C dur)
- pozrime sa na akordy na jednotlivých stupňoch. Postup harmonizácie sme si už vysvetľovali v prechádzajúcich článkoch. Vytvoríme teda akordy z jednotlivých tónov (postupným pridávaním tercii)
- dostaneme akord C dur resp. C maj7. Všimnite si, že tóny tohto akordu sa nachádzajú v stupnici C dur
- samozrejme, že môžeme použiť aj ďalšie akordy, s tenziami uvedenými v spodnej tabuľke, no pre jednoduchšiu názornosť zatiať opisujeme iba základné kvintakordy a septakordy.
- všimnime si, že na II. stupni sa nachádza mol, resp. mol 7 akord. Ale teraz namiesto základného tónu C použijeme D, pretože akord sa nachádza na II. stupni stupnice C dur.
Takže v tónine C dur budeme hrať akordy Dmol alebo Dmol 7 .
• V tabuľke sú vypísané akordy pre všetky ostatné stupne v tónine C dur.
|
I |
dur |
jónska (durová stupnica) |
dur, maj7 |
|
II |
mol |
dórska |
mol, mol7 |
|
III |
mol |
frýgická |
mol, mol7 |
|
IV |
dur |
lýdická |
dur, maj7 |
|
V |
dur |
mixolýdická |
dur, dominant7 |
|
VI |
mol |
aiolská (molová stupnica) |
mol, mol7 |
|
VII |
mol 5b |
lokrická |
zmenšený, mol75b |
Použitie týchto akordov:
Existujú určité štandardné harmonické postupy, ako napríklad klasická kadencia I – IV – V (rovnaký harmonický postup nájdeme aj v blues).
Skúsme si teda zahrať napríklad akordy C dur, F dur a G dur (tónina C dur), alebo D dur, G dur, A dur (tónina D dur) atď. ...
Ďalej si skúsme zahrať postup I – III – IV – V s použitím akordov C dur, E mol, F dur, G dur.
Všimnime si, že III. stupeň v C dur je E mol, pretože III. stupeň je molový.
Vyhľadajte si vaše vlastné harmonické postupy, ale pamätajte: I, IV, V stupeň sú durové a II, III, VI, VII stupeň súmolové.
Všetky tieto harmonické spoje znejú dobre, pretože sa nachádzajú v jednej tónine.
V rovnakej tónine (napr. C dur) sa nachádzajú preto, lebo všetky akordy obsahujú rovnaných 7 tónov, aké sa nachádzajú aj v stupnici C dur.
V tabuľke sú vypísané akordy, ktoré sa nachádzajú na jednotlivých stupňoch tóniny a obsahujú vždy iba tóny jednej stupnice.
|
|
I |
II |
III |
IV |
V |
VI |
VII |
|
kvintakord |
dur |
mol |
mol |
dur |
dur |
mol |
zm. |
|
sextakord |
dur6 |
mol6 |
|
dur6 |
dur6 |
|
|
|
septakord |
maj7 |
mol7 |
mol7 |
maj7 |
dominant7 |
mol7 |
mol75b |
|
nónakord |
maj9 |
mol9 |
|
maj9 |
dominant9 |
mol9 |
|
|
undecimový akord |
|
mol11 |
mol11 |
maj711# |
dominant11 |
mol11 |
mol115b |
|
tercdecimový akord |
|
mol13 |
|
|
dominat13 |
|
|
Vlastnosti módov
O módoch, stredovekých stupniciach sme už na našej stránke písali. Každý mód sa vyznačuje typickým intervalovým zložením a zároveň svojou typickou náladou. Preto sa bližie pozrime na vlastnosti týchto stupníc.
Módy sú v podstate stupnice odvodené z durovej stupnice.
Rozdiel je iba v tom, že niektoré tóny majú zvýšené alebo znížené.
Napríklad: intervalové zloženie durovej stupnice je 1-2-3-4-5-6-7-8, čiže kroky celých tónov a poltónov sú W-W-H-W-W-W-H.
Dórsky mód má intervalové zloženie 1-2-3b-4-5-6-7b-8, jeho kroky sú: W-H-W-W-W-H-W...
Všetky uvedené stupnice majú obsahujú rovnaké patterny (prstoklady).
Rozdiel je iba v tom, že počiatočný tón stupnice je iný...
Čiže v princípe hráme rovnaký pattern, začíname však iným základným tónom.
pozn. (rímske číslice označujú stupne durovej stupnice napr. II / IX = sekunda / nóna)
|
stupnica |
I |
II / IX |
III |
IV / XI |
V |
VI / XIII |
VII |
I |
|
A |
A |
H |
C# |
D |
E |
F# |
G# |
A |
|
A#/Bb |
Bb |
C |
D |
Eb |
F |
G |
A |
Bb |
|
H |
H |
C# |
D# |
E |
F# |
G# |
A# |
H |
|
C |
C |
D |
E |
F |
G |
A |
H |
C |
|
C# |
C# |
D# |
E# |
F# |
G# |
A# |
H# |
C# |
|
D |
D |
E |
F# |
G |
A |
H |
C# |
D |
|
D#/Eb |
Eb |
F |
G |
Ab |
Bb |
C |
D |
Eb |
|
E |
E |
F# |
G# |
A |
H |
C# |
D# |
E |
|
F |
F |
G |
A |
Bb |
C |
D |
E |
F |
|
F#/Gb |
F# |
G# |
A# |
H |
C# |
D# |
E# |
F# |
|
G |
G |
A |
H |
C |
D |
E |
F# |
G |
|
G#/Ab |
Ab |
Bb |
C |
Db |
Eb |
F |
G |
Ab |
Takže môžeme použiť jeden pattern pre niekoľko rozdielnych módov v rovnakej tónine, ktorá vychádza z durovej stupnice.
Napr. E dur stupnica obsahuje rovnaký pattern ako F# dórska stupnica.
Rozdiel je iba v tom, kde leží základný tón stupnice.
Dolu sú príklady všetkých 7 módov.
Všimnite si akordy pre dórsky mód: mol, mol6, mol7, mol9, mol11
Tiež si všimnite, že akordy pre durovú stupnicu sú dur, 6, maj7, maj9, maj11.
Inými slovami môžeme použiť akord E dur, E maj7 atď. pre durovú stupnicu a akordy F#mol, F#mol7, F#mol9... pre F# dórsku stupnicu.
Ale pamätajme, že E dur stupnica je tiež F# dórsky mód (má iba iný základný tón), takže môžeme použiť všetky tieto akordy aj pre F# dórsky mód aj pre E dur stupnicu.
Keďže máme 7 rôznych módov, môžeme takto vytvoriť minimálne 20 akordov, ktoré skvele sedia k jedinému patternu stupnice.
Jónska (durová stupnica)
|
opis |
prirodzená durová stupnica, používa sa ako základ pri odvodzovaní ostatných módov |
|
kvalita |
radostný, jasný zvukový charakter |
|
hudobné štýly |
Rock, Country, Jazz, Fusion, |
|
akordy |
dur, 6, maj7, maj9, maj11 |
|
intervaly |
1-2-3-4-5-6-7 W-W-H-W-W-W-H (W-celý tón, H-poltón) |
Celý pattern E jónskej (E dur) stupnice
Daný pattern môžeme umiestniť hocikde na hmatníku. O akú stupnicu sa bude jednať zistíme podľa toho, kde sa nachádza základný tón stupnice v danej pozícii.
Napr. na 4. strune a 2. pražci sa nachádza tón E , stupnica, ktoré začína týmto tónom je E dur.
Ak posunieme celý pattern o 1 pražec, na 4. strune a 3. pražci bude ležať tón F a teda stupnica F dur.
Dórsky mód
|
opis |
molová stupnica s veľkou sextou (dórska sexta) |
|
kvalita |
jazzy, citový chatakter, sofistikovaný prejav |
|
hudobné štýly |
jazz, fusion, blues, rock |
|
akordy |
mol, mol7, mol6, mol9, mol11 |
|
intervaly |
1-2-3b-4-5-6-7b W-H-W-W-W-H-W |
Celý pattern F# dórsky mód
Frýgický mód
|
opis |
mólová stupnica s malou sekundou (frýgická sekunda) |
|
kvalita |
španielsky nádych |
|
hudobné štýly |
flamenco, fusion, speed metal |
|
akordy |
mol, mo7, mol79b |
|
intervaly |
1-2b-3b-4-5-6b-7b H-W-W-W-H-W-W |
Celý pattern G# frýgický mód
Lýdický mód
|
opis |
durová stupnica so zväčšenou kvartou (lýdická kvarta) |
|
kvalita |
vzdušný, odľahčený charakter |
|
hudobné štýly |
jazz, fusion, rock, country |
|
akordy |
maj, maj7, maj75b, maj911+ |
|
intervaly |
1-2-3-4#-5-6-7 W-W-W-H-W-W-H |
Celý pattern A lýdický mód
Mixolýdický mód
|
opis |
durová stupnica s malou septimou (mixolýdická septima) |
|
kvalita |
bluesový nádych |
|
hudobné štýly |
blues, country, rockabilly, rock |
|
akordy |
dominantné akordy, 7, 9, 13 |
|
intervaly |
1-2-3-4-5-6-7b W-W-H-W-W-H-W |
Celý pattern H mixolýdický mód
Aiolský mód (mólová stupnica)
|
opis |
prirodzená mólová stupnica |
|
kvalita |
smutný, temný charakter |
|
hudobné štýly |
pop, blues, rock, fusion, heavy metal, country |
|
akordy |
molové, mol7, mol9 |
|
intervaly |
1-2-3b-4-5-6b-7b W-H-W-W-H-W-W |
Celý pattern C# aiolského módu
Lokrický mód
|
opis |
mólová stupnica so zmenšenou kvintou a malou sekundou |
|
kvalita |
pochmúrny charakter |
|
hudobné štýly |
jazz, fusion |
|
akordy |
mol75b, zmenšený kvintakord |
|
intervaly |
1-2b-3b-4-5b-6b-7b H-W-W-H-W-W-W |
Celý pattern D# lokrického módu
Intervaly v praxi
Ako možno využiť základné znalosti intervalov? Hudobná prax je neoddeliteľne spojená s využívaním znalosti intervalového zloženia stupníc a akordov. Ako na to, sa dozviete v tomto článku.
V minulej lekcii sme si ukázali, rozloženie jednotlivých intervalov na hmatníku gitary, a zároveň sme zistili, z akých krokov sa tieto intervaly skladajú.
Teraz si intervaly predstavíme prakticky.
Najskôr sa pozrime sa na prstoklad durovej stupnice.
Pr.1
Teraz vyberieme z tohto prstokladu jednu oktávu stupnice.
Pr.2
Obr. Tabulatúra pre stupnicu v jednej oktáve.
Pozrime sa bližšie na intervaly, z ktorých sa skladá durová stupnica
Pr.3
|
intervaly |
W - whole tone(celý tón), H - half tone (pol tón) |
S týmito informáciami môžeme začať s použitím intervalov.
Všimnime si v príklade 3, že durová stupnica je zložená z celých tónov a poltónov.
Vieme, že celý tón je veľká sekunda a poltón je malá sekunda.
Takže pozrime sa na zloženie E durovej stupnice.
Stupnica E dur
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
|
E |
F# |
G# |
A |
H |
C# |
D# |
Keď sa pozrieme na príklad 3, vidíme kroky, z ktorých sa skladá stupnica.
Jednoducho si tieto kroky preložíme do intervalov.
Durová stupnica bude vyzerať takto:
veľká sekunda – veľká sekunda – malá sekunda – veľká sekunda – veľká sekunda – veľká sekunda – malá sekunda.
Ďalší spôsob, ako určiť intervaly v durovej stupnici je zistiť ich pomer k základnému tónu.
Napríklad: E – H, E – C#, E – F#....
|
tóny |
intervaly |
|
E - F# |
v.2 |
|
E - G# |
v.3 |
|
E - A |
č.4 |
|
E - H |
č.5 |
|
E - C# |
v.6 |
|
E - D# |
v.7 |
|
E - E |
č.8 |
Pozrime sa teraz, ako tieto informácie súvisia s E dur stupnicou ( v jednej oktáve)
A tu je tabulatúra predchádzajúceho obrázka.
Teraz nám už nič nebráni v praktickom používaní intervalov. Na základe intervalového zloženia si veľmi jednoducho možno zapamätať zloženie množstva stupníc čí akordov, ktoré by sme sa inak museli naučiť iba mechanicky. Takže veľa zdaru v objavovaní zloženia stupníc a akordov.
Ako zahrať obľúbenú pieseň "podľa ucha"
Na úvod je nutné podotknúť, že nevyhnutným predpokladom sú zdravé uši schopné rozoznať vyšší tón od nižšieho. Zvyšok už je len záležitosť trpezlivosti a pevnej vôle.
Skôr než sa pustíme do samotného „sťahovania“, odporúčam Vám prelistovať si nasledovné články, ktoré nám mnohé uľahčia.
Tajomstvá harmónie 1
Tajomstvá harmónie 2
Tajomstvá harmónie 3
A teraz už poďme na to...
Ako príklad si dovolím použiť nasledovné video. Takže si budeme môcť v krajnom prípade pomôcť aj odpozerávaním z gitaristových rúk.
(C) Paľo Chodelka
V prvom rade je vhodné zistiť si tóninu, v ktorej sa skladba hrá. Vo väčšine prípadov z rockovej hudby nám to spoľahlivo povie už prvý akord. Pri zisťovaní prvého akordu a akordov vôbec odporúčam zamerať sa na bas. Často býva najmenej pohyblivý a môžeme z neho vychádzať pri zisťovaní celkovej harmónie skladby.
V našom príklade je na začiatku basovú linku zreteľne počuť. Postupuje po tónoch H, F#, G, F# a napokon A. Už z uvedených tónov si môžeme vytvoriť domnienku, že skladba je v tónine H mol.
Zápis basovej linky vyzerá takto:
Keď už sme zistili tóninu a nemáme pocit, že niekde dochádza k modulácii do tóniny inej, môžeme sa zamyslieť nad možnými akordmi, z ktorých je tvorený sprievod.
Nakoľko v populárnej aj klasickej hudbe je obvyklé, že skladba začína tónikou, predpokladajme, že prvý akord je H mol. (Pohľad na gitaristovu ľavú ruku nám dáva za pravdu J ). V prípade tónu F# to až tak jednoznačné nie je. Zisťujeme, že akord F# mol to nie je. V tónine H mol obsahujú tón F# ešte nasledovné základné akordy: Hm, D. Nakoľko v harmónií je zreteľne počuť posun, nebude to ani akord Hm, preto skúsime D. Naozaj sa jedná o pomerne častý sextakordový obrat akordu D, preto odporúčam túto alternatívu vždy skúšať hneď ako druhú. G dur, ako aj A dur sú zrejmé.
Čiže ide o akordový postup H mol, D/F#, G, D/F#, A.
Jeho zápis vyzerá nasledovne:
Teraz môžeme začať riešiť sólo. Nebudeme brať do úvahy ozdoby, ktoré sú aj tak mnohokrát individuálna záležitosť každého gitaristu a pokúsime sa identifikovať tóny, ktoré sa ozývajú na ťažké doby (1., 3. doba). Je vysoká pravdepodobnosť, že pôjde o akordické tóny, t. j. také, ktoré sa nachádzajú v akorde, ktorý hrá hudobný sprievod. Ako prvé si však musíme vyriešiť, či sprievod hrá tie isté akordy ako v téme (príp. slohe, refréne).
V našom príklade sa akordy pod sólom menia oproti sprievodu v téme. Basové tóny postupujú nasledovne E, F#, G, E, F#, G, A. Takže akordy budú E mol, D/F#, G, E mol, D/F#, G, A.
Takže zápis hudobného sprievodu pod sólom je nasledovný:
A teraz konečne sólo. V prípade akordu E mol nám prichádzajú do úvahy tóny E, G, H. A naozaj sólo začína na prvú dobu tónom G.
Takto vyzerá základný náčrt sóla s akordickými tónmi na ťažkú dobu:
Ďalej sa zameriame na melodické tóny. Nepatria do akordu a teda tu budeme musieť zapojiť uši vo väčšej miere. Nezabúdajme, že sme v tónine H mol. Tóny, ktoré už sme si našli nám budú pomáhať a s ich pomocou už môžeme celé sólo vyskladať ako puzzle.
Tu je výsledok:
Prajem veľa šťastia a pevné nervy pri ďalších skladbách.....
Techniky hrania
Zvládnutie základných gitarových techník je dôležitým predpokladom profesionálnej hry.
Mnoho gitaristov si vytvára technické zlozvyky, ktoré sa neskôr iba ťažko odstraňujú. V tejto lekcii si môžete overiť správnosť vašich technických základov.
Správny spôsob držania brnkátka ukazuje obrázok dole spolu s príkladmi ďalších techník opísaných v tejto lekcii.
Najzákladnejší spôsob vytvorenia tónu na gitare je brnknutie na prázdnej strune. Prázdnu strunu alebo tón zahráme vtedy, keď brnkneme na strunu bez toho, aby sme sa jej v nejakom mieste dotkli, resp. ju v nejakom mieste zatlačili o pražec gitary.
Zahrať tón si vyžaduje vedieť, ako strunu správne zatlačiť o pražec. Prst umiestnime za pražec v polohe, v ktorej chceme zahrať tón, pritlačíme a potom brnkneme na strunu.
a) držanie brnkátka b) pritlačenie struny o pražec
Nasledujúce príklady sú demonštrované video ukážkami, ktoré objasňujú ako tieto techniky použiť.
Technika „hammer-on“ – príklep struny. Brnkneme strunu a priklepneme ju prstom na vyššom pražci na rovnakej strune. Dosiahneme tak plynulý prechod na nový tón.
Technika „pull-off“ – uvoľnenie. Tón, ktorý sme vytvorili príklepom teraz uvoľníme k pôvodnému pražcu.
https://www.gitarista.sk/hodiny-gitary/techniky-hrania-12.html
Nastavenie ladenia gitary
Jemné nastavenie dohmatu a intonácie strún môže aj z lacného nástroja urobiť výbornú gitaru.
Správne ladenie gitary v celom rozsahu hmatníka je možné iba po správnom nastavení dĺžky vibrujúcej struny, podľa menzúry (vzdialenosť od nultého pražca po kobylku), výšky struny a jej hrúbky.
Je nevyhnutné nastavovať ladenie gitary s novými strunami, pretože staršie struny strácajú svoje vlastnosti presného ladenia.
Na začiatku nastavovania ladenia si skontrolujeme výšku nultého pražca i výšku kobylky. V prípade potreby ich upravíme. Výšku kobylky možno jednoducho nastaviť nastavovacími skrutkami, ktorých pootočením sa kobylka zvýši alebo zníži.
Nastavovacie skrutky na kobylke gitary umožňujú aj samoztatné nastavenie výšky každej struny.
Nultý pražec, ktorý nevyhovuje našim predstavám o výške struny v prvej polohe môžeme buď zbrúsiť alebo podložiť. Pozor však, treba postupovať veľmi opatrne, pretože neuváženým zásahom môžeme ľahko nultý pražec zničiť.
Ďalším krokom je kontrola prehybu krku. Keďže natiahnuté struny vytvárajú ťah na krk gitary až niekoľko desiatok kilogramov, je potrebné správne nastavenie výstuhy krku.
U väčšiny gitár sa výstuha krku nastavuje imbusovou skrutkou, ukrytou pri začiatku alebo pri konci hmatníka. Ak je krk príliš prehnutý (výstuha je nedostatočne zatiahnutá) a vytvára pri vodorovnom pohľade na hmatník akoby luk, vyrovnáme ťah výstuhy pritiahnutím skrutky.
Pokiaľ je výstuha príliš natiahnutá, krk gitary vyčnieva v strede hmatníka. Vtedy je dohmat pri 12 pražci príliš nízky a dohmat pri nultom pražci neúmerne vysoký. Výstuhu krku preto povolíme, aby sa hmatník dostal do správnej, rovnej pozície.
Rovnosť hmatníka zistíme jednoduchým pritlačením struny pri prvom a pri poslednom pražci hmatníka. Rovná struna nám takto ľahko ukáže, či je hmatník v nejakom mieste prehnutý.
Niekedy aj po zdĺhavom nastavovaní dohmatu, struny stále drnčia.
Vtedy sú iba dve možnosti. Buď sa zmierime s vyšším dohmatom gitary a nastavíme výšku strún tak, aby v nijakom mieste struny nedrnčali, alebo skúsime nájsť dôvod drnčania. Zvyčajne môže ísť o poškodený pražec, ktorý je vydratý alebo vyčnieva z drážky hmatníka. Ak pražec vyčnieva, je možné ho opatrne zbrúsiť do jednej roviny s ostatnými pražcami.
Pokiaľ sú však pražce vydraté, je potrebné dať ich vymeniť opravárovi gitár.
Pri samotnom nastavení intonácie gitary, tzv. ladenia v oktávach, postupujeme nasledovne:
1, naladíme gitaru podľa ladičky
2, porovnáme výšku tónu prázdnej struny a tónu v 12. polohe
3, zahráme flažolet v 12 polohe a porovnáme ho s predošlými tónmi na strune.
4, ladička musí ukazovať stále rovnakú výšku tónu, napr. struna E naprázdno, v 12. polohe i flažolet v 12. polohe.
5, pri nesprávnom nastavení oktáv je zrejmý rozdiel medzi flažoletom a tónom v 12. polohe.
Tu prichádza do úvahy aj vplyv výšky struny v 12. polohe a taktiež sila, akou zatlačíme na strunu. Zatlačenie na strunu z určitej výšky určitou silou totiž spôsobuje jej ohyb a zároveň rozladenie tónu.
6, každá elektrická gitara má nastavovacie skrutky na kameňoch kobylky na doladenie oktáv. Ak znie tón na 12. pražci príliš nízko, musíme skrátiť dĺžku struny. To znamená, že posunieme kameň kobylky bližšie smerom ku hmatníku. Pokiaľ je tón na 12. pražci príliš vysoký, postupujeme opačne, kameň kobylky posunieme ďalej smerom od hmatníka.
7, Takýmto spôsobom treba postupovať, pokiaľ tón v 12. tej polohe i flažolet nad 12. pražcom tvoria presnú oktávu s tónom naprázdno znejúcej struny.
Keďže akustické gitary majú drevenú kobylku bez možnosti doladenia, treba pri výbere gitary dbať na správne ladenie nástroja. Nepresnosti v ladení sa už dodatočne odstrániť nedajú.
Tajomstvá harmónie 1
V tomto seriáli si ukážeme základné princípy práce s harmóniou a jej použitie v hudobnej praxi. Čo je to harmónia?
Pre dnešný hudobný svet je kvintakordálny harmonický princíp úplnou samozrejmosťou. Používanie akordov a ich vzťahov v hudbe však prešlo dlhým historickým vývinom. Prakticky až začiatkom 17. storočia sa zásluhou talianskeho skladateľa Claudia Monteverdiho ustálil harmonický princíp kvintakordov zložený z terciovej stavby s pevne stanovenou postupnosťou siedmych kvintakordov.
Jednoducho si môžeme demonštrovať vznik akordických vzťahov v tónine harmonizáciou durovej stupnice.
Pr. č.1 stupnica C dur hraná na jednej strune
Terciová stavba akordov znamená, že k základnému tónu pridávame tóny v terciovej vzdialenosti.
Pr. č.2 harmonizácia stupnice v terciách
Na tomto príklade vidíme, že na 1. 4. a 5. stupni stupnice sa nachádzajú veľké tercie, na ostatných stupňoch malé tercie. Keďže k jednotlivým tónom stupnice pridávame vždy tretí tón stupnice, napr. c-e, d-f, e-g, vzniká tu zákonitosť striedania veľkých a malých tercii. Ak pridáme ďalšiu terciu k terciám z príkladu č.2 (napr. c-e-g, d-f-a), vznikne tak zharmonizovaná stupnica v kvintakordoch.
Pr. č.3 Zharmonizovaná stupnica v kvintakordoch.
Všimnime si, že na miestach, kde sa nachádzali veľké tercie vznikajú durové kvintakordy, na miestach s malými terciami vznikajú molové kvintakordy. Pre gitaristu je veľmi dôležité, vyhľadať si zharmonizovanú durovú stupnicu v rôznych polohách hmatníka.
Pr. č.4 kvintakordy vo vyššej oktáve
Ak pridáme ku kvintakordom ďalšiu terciu, vznikajú tak septakordy, ďalej nónakordy, undecimové a tercdecimové akordy.
Pr. č. 5 zharmonizovaná stupnica v septakordoch
Každá tónina tzv. tonálnej harmónie je teda zložená z akordov zharmonizovanej stupnice, ktoré sa riadia kadenčným princípom vzťahov tóniky, subdominanty a dominanty.
Tento princíp si vysvetlíme z nasledujúcej časti seriálu.
Tajomstvá harmónie 2
V tejto časti seriálu o tajomstvách harmónie si vysvetlíme vzťahy základných akordických funkcií v tónine. V predošlej časti tohto seriálu sme si vysvetlili princíp tvorenia akordov v danej tónine – harmonizáciu stupnice.
Akordy, nachádzajúce sa na jednotlivých stupňoch zharmonizovanej stupnice podliehajú vzájomným vzťahom, ktoré s určené funkciami jednotlivých akordov. Funkcie akordov vytvárajú dynamizmus v harmónii, bez ktorého by hudbe chýbalo potrebné napätie striedajúce sa s uvoľnením.
Základné harmonické funkcie sú Tónika, Subdominanta a Dominanta, nachádzajúce sa na I, IV. a V. stupni zharmonizovanej stupnice nazývame kadencia.
V tónine C dur sú to akordy C dur, F dur a G dur.
Pr. zápis klasickej kadencie T, S, T, D, T (prísny spoj, zadržiavané spoločné tóny)
Ak sa medzi hudobníkmi hovorí, že niekto hrá trojakordovú pesničku, s určitosťou pôjde o tieto 3 základné akordy – tóniku, subdominantu a dominantu.
V praxi si jednoducho môžeme tieto základné akordy vyhľadať vždy na 1, 4 a 5 stupni durovej stupnice patriacej do tóniny, v ktorej budeme akordy hľadať.
Akordy kadencie v durových tóninách sú vždy durové.
Pr. kadencia v E dur. Stupnica E dur e, fis, gis, a, h, cis, dis, e čiže akordy na 1., 4. a 5. stupni budú E dur, A dur, H dur
Samotná kadencia T S (T) D T bude teda
E dur, A dur, E dur, H7, E dur.
Dominantu v kadencii používame zvyčajne vo forme septakordu, ktorý vytvára väčšie harmonické napätie uvoľňujúce sa do tónického kvintakordu.
Kadencie v molových tóninách vytvoríme podobne, platí ale pravidlo, že tónika a subdominanta sú v molovej tónine vždy molové, a dominanta je vždy durová.
Pr. Kadencia v e mol Stupnica e mol: e, fis, g, a, h, c, d, e čiže akordy na 1., 4. a 5. stupni budú E mol, A mol, H dur.
Samotná kadencia T S (T) D T bude v E molovej tónine vyzerať nasledovne:
E mol, A mol, E mol, H7, Emol.
Podobne si možno vytvoriť základné akordy na jednoduchý gitarový sprievod vo všetkých durových a molových tóninách.
Tajomstvá harmónie 3
V minulom diele tajomstiev harmónie sme si predstavili základné harmonické funkcie v durovej i molovej tónine. Okrem základných funkcii T, S, D sa však v tónine nachádzajú ďalšie štyri vedľajšie funkcie. Hlavné funkcie môžeme nahrádzať funkciami vedľajšími na základe príbuznosti akordov. Príbuznosť určujeme podľa spoločných tónov, ktoré sa nachádzajú v daných akordoch. V rámci tóniny majú všetky akordy určitý bližší alebo vzdialenejší vzťah k tonálnemu centru, k tonike. Najdôležitejším faktorom v harmónii je dynamizmus harmonického pohybu.
V základnej harmonickej kadencii T – S – T – D – T , sa statický tónický akord strieda s dynamickým dominantným a subdominantným akordom. Sled týchto harmonických funkcii smeruje k záveru a má dôležitú formotvornú úlohu v tonálnej kompozícii. V harmonickom pohybe skladby platí pravidlo, že napätie strieda uvoľnenie.
Rovnako aj vedľajšie harmonické funkcie na II, III, VI a VII stupni tóniny priradíme na základe príbuznosti k funkciám statickým a dynamickým. S takýmto zadelením akordov v tónine, možno jednoducho vytvoriť požadovaný harmonický pohyb v skladbe.
Tónické akordy: I. st, VI. st., III st.,
Subdominantné akordy: IV st, II st,
Dominantné akordy: V st., VII st.
Ak do základnej kadencie pridáme vedľajšie funkcie, dostaneme rozšírenú kadenciu.
T – S – T – D – T
I - IV – I – V – I
I – VI – II – V – III – VI – II – V - I
alebo I –VI – II – V – III – VI – IV – V – I
alebo I –VI –II –V – III – VI – II – VII - I
Harmonická postupnosť tejto rozšírenej kadencie sa po prvý krát objavila s skladbe Geogrea Gershwina –
I got rhythm (1930). Pre svoju obľúbenosť, zaujímavosť a dokonalú harmonickú výstavbu sa tento akordický spoj udomácnil v skladbách mnohých jazzových skladateľov a vyslúžil si pomenovanie RHYTHM CHANGES.
Do tohto vzorca môžeme dosadiť akordy z ľubovolnej durovej alebo molovej tóniny.
Pr. Rozšírená kadencia v tónine C dur v septakordoch
Cmaj7 – Am7 – Dm7 – G7 – Em7 – Am7 – Dm7 – G7 – Cmaj7
Pr. Rozšírená kadencia v tónine A mol harmonickej v septakordoch
Ammaj7 – Fmaj7 – Hm75b – E7 – Cmaj75# - Fmaj7 – Dm7 – E7 – Ammaj7
Mólové stupnice
Molové stupnice patria azda k najčastejšie používaným stupniciam v gitarovej hre. Bez molovej pentatoniky si bluesovú či rockovú hudbu nemožno ani predstaviť. Stupnica prirodzená mólová, harmonická a melodická mólová, vypĺňajú harmonický priestor mólovej tonality. K modálnym molovým stupniciam patrí dórska, frýgická, lokrická, bluesové stupnice, možno tu využiť aj ďalšie tzv. umelé stupnice ktoré obsahujú malú terciu.
V tejto lekcii si názorne ukážeme zloženie a použitie týchto stupníc. Základom ku všetkým molovým stupniciam jeprirodzená molová stupnica. V tónine a mol (a h c d e f g a) – intervalové zloženie 1 2 3b 4 5 6b 7b
Stupnica harmonická molová má v porovnaní s prirodzenou stupnicou molovou zvýšený siedmy stupeň, čiže obsahuje veľkú septimu (a h c d e f g# a) – intervalové zloženie 1 2 3b 4 5 6b 7
Stupnica melodická molová obsahuje okrem veľkej septimy aj veľkú sextu. Jej zloženie je totožné s prirodzenou durovou stupnicou, má však malú terciu (a h c d e f# g# a) = (c d eb f g a h c) – intervalové zloženie 1 2 3b 4 5 6 7
Stupnicu dórsku, frýgickú, lokrijskú sme si predstavil v lekcií „ módy – užitočné stupnice“ Pripomeniem intervalové zloženie:
Dórska stupnica 1 2 3b 4 5 6 7b – čiže ako prirodzená molová s veľkou sextou
Frýgická stupnica 1 2b 3b 4 5 6b 7b – ako prirodzená molová s malou sekundou
Lokrijská stupnica 1 2b 3b 4 5b 6b 7b – ako prirodzená molová s malou sekundou a zmenšenou kvintou.
K najbežnejším mólovým stupniciam používaným v rockovej a bluesovej hre patrí mólová pentatonika –stupnica s piatimi tónmi. Jej intervalové zloženie je 1 3b 4 5 7b, čiže stupnica s vynechanou sekundou a sextou.
Molovú pentatoniku možno doplniť o tzv. blue tóny – zmenšenú kvintu (6. tónová bluesová stupnica)
a veľkú terciu (7. tónová bluesová stupnica)
Je veľmi dôležité pamätať si intervalové zloženie stupníc, čiže ktorý interval stupnice sa líši v porovnaní s prirodzenou molovou, či prirodzenou durovou stupnicou. Takto sa dá ľahko aj veľké množstvo stupníc zapamätať a prakticky používať vo svojej hre.
Ukážky stupníc sú od tónu A v akordickom tvare E. Pre úplný prehľad v týchto stupniciach je potrebné vytvoriť si prstoklady aj v ostatných akordických tvaroch. (pozri lekciu Stupnice v akordických tvaroch)
Ako čítať taby a tabulatúry - časť 1
Ak sa učíte hrať na gitaru, dôležite je vedieť čítať internetové tabulatúry. Tabulatúra je spôsob zápisu notácie pre gitaru, ale aj iné strunové nástroje. Základom tabulatúry pre gitaru je 6 strún zobrazených čiarami.
Tabulatúra vyzerá teda nejako takto:
e------------------------------------------------
H------------------------------------------------
G------------------------------------------------
D------------------------------------------------
A------------------------------------------------
E------------------------------------------------
Písmená vľavo znamenajú názvy strún - od najvyššej po najnižšiu strunu, teda od najtenšej e po najhrubšiu strunu E:
Niekedy sa uvádzajú len tie struny, ktoré budeme hrať. Vtedy si treba dobre všimnúť ktoré. Pri basovej gitare sa pochopiteľne zobrazujú len štyri (E A D G).
e-----------------------------------------------
H-----------------------------------------------
G-----------------------------------------------
D-----------------------------------------------
A---7-7-10-7-5-3-2------------------------------
E-----------------------------------------------
Keďže sme sa už naučili že struna E je najnižšia a struna A je v tabulatúre o riadok vyššie, teda nám z toho vyjde, že struna A je druhá najhrubšia.
Teda:
e najvyššia struna
H druhá najvyššia
G tretia najvyššia
D tretia najnižšia
A druhá najnižšia
E najnižšia
Aby hráč pri čítaní tabulatúry vedel, na ktorom pražci struny sa hrá, uvádzajú sa čísla. Takže ak chceme na strune H zahrať piaty pražec (tón E), vpíšeme do čiary H päťku. Chceme zahrať za sebou poltóny od E až po A (E F F# G G# A):
e----------------------------------------------
H----------------------------------------------
G----------------------------------------------
D----------------------------------------------
A----------------------------------------------
E-0-1-2-3-4-5----------------------------------
Takže pražec číslo 7. Je tam ešte ďaľšia sedmička, takže zahráš notu na siedmom pražci ešte raz. Akékoľvek číslo vidíš v tabulatúre, tak to symbolizuje číslo pražca. Tabulatúrou sa dajú značiť aj viaceré tóny hrané naraz. Ak chceme zahrať dve alebo viac tónov súčasne, píšeme ich ako v notách pod seba. Toto je akord G dur.
e-3--------------------------------------------
H-3--------------------------------------------
G-4--------------------------------------------
D-5--------------------------------------------
A-5--------------------------------------------
E-3--------------------------------------------
Základy sme teda zvládli. V druhej časti sa pozrieme na nejaké tie techniky hry.
Tapping - inštruktážne video
Paul Gilbert na tejto hodine vysvetľuje ako robiť techniku príklepov na hmatníku - tapping. Paul v tejto hodine používa techniku oboch rúk na hmatníku v tónine C#m. Použitá hudobná ukážka je z Vivaldiho štyroch ročných období.
Brnkátková technika pravej ruky
V tejto hodine nám Paul Gilbert, svetoznámy gitarista vysvetlí techniku pravej, brnkátkovej ruky. Odporúča začať cvičiť na čistom zvuku a pomaly a tiež pracovať s dynamikou. Potom prechádzať od tlmených tónov až po tóny so silným attackom.
https://www.gitarista.sk/video-hodiny/brnkatkova-technika-pravej-ruky-12.html
Lydický mód v akordických tvaroch
Lydická stupnica je jednou zo siedmych módov - obratov durovej stupnice. Svojim intervalovým zložením patrí do kategórie durových stupníc, vhodná je na vyjadrenie tónických alebo subdominantných akordov. Lydická stupnica je typická svojou zväčšenou kvartou. Táto príznačná melodika sa nachádza aj v slovenských ľudových piesňach. Slovenské ľudové nástroje ako fujara alebo koncovka totiž disponujú tónovým rozsahom, ktorý vytvára rad tónov so zväčšenou kvartou – čiže lydickú stupnicu. Lydickú stupnicu tvorí rad za sebou nasledujúcich celých tónov (2) a poltónov (1) v takomto poradí: 2-2-2-1-2-2-1.
Tento intervalový rozbor je dobrou pomôckou pri lineárnej orientácii, ak hráme stupnicu na jednej strune.
V podstate však Lydický mód označujeme ako durovú stupnicu so zväčšenou kvartou. V C dur teda hráme zväčšenú kvartu f#, nie f. Na vyjadrenie tejto stupnice sú najvhodnejšie akordy: maj7/11#, maj 9, maj 13, dur 5b, dur 6.
Pre gitaristu je veľmi dôležité naučiť sa používať prstoklady stupníc v akordických tvaroch, ktorým som venoval predošlú lekciu. Princíp je veľmi jednoduchý (hráme v C dur) - najskôr zahráme akord C dur v jednom z tvarov C A G E D a každý akordický tvar vyplníme stupnicou. Jednotlivé akordy v týchto akordických tvaroch môžeme modifikovať tak, že k akordu dur alebo maj pridáme zväčšenú kvartu. (v akorde C dur, alebo C maj pridáme tón f#)
O lydickej stupnici treba ešte vedieť, že je štvrtým stupňom v obratoch durovej stupnice. To znamená, že C lydická stupnica je vlastne stupnica G dur hraná od tónu C. Jednotlivé príklady ukazujú prstoklady lydickej stupnice v jednotlivých akordických tvaroch.
Pr. 1 Stupnica C lydická v tvare C
Pr. 2 Stupnica C lydická v tvare A
Pr. 3 Stupnica C lydická v tvare G
Pr. 4 Stupnica C lydická v tvare E
Pr. 5 Stupnica C lydická v tvare D
Pr. 6 Zharmonizovaná stupnica C lydická
Použitie: Lydický mód farebne obohacuje základnú durovú tóninu. Zväčšená kvarta vytvára nové zvukové možnosti a záleží od samotného gitaristu, koľko možností v tomto móde objaví a zaradí ich do svojho výrazového slovníka.
Mixolýdický mód a jeho použitie
Podobne ako lýdický mód, aj mixolýdický mód patrí k najpoužívanejším módom durovej stupnice. Svojim intervalovým zložením patrí taktiež do kategórie durových stupníc, používa sa na vyjadrenie dominantných akordov známych ako „sedmičky“ napr. G7. Mixolýdická stupnica je typická malou septimou, ostatné tóny tejto stupnice sú zhodné s prirodzenou stupnicou dur. Najčastejšie sa stretávame s touto stupnicou v blues alebo v jazze, no patrí aj k obľúbeným stupniciam napr. Joe Satrianiho.
Mixolýdickú stupnicu tvorí rad za sebou nasledujúcich celých tónov (2) a poltónov (1) v takomto poradí: 2-2-1-2-2-1-2. Opäť tento intervalový rozbor poslúži pri lineárnej orientácii, ak hráme stupnicu na jednej strune. Táto stupnica sa používa na vyjadrenie dominatných akordov bez alterácií, čiže bez zväčšenej, či zmenšenej sekundy, nóny alebo kvinty: napr. C7, C9, C13 Harmonizovať mixolýdickú stupnicu možno obratmi daného akordu alebo napríklad dvoma o kvintu vzdialenými akordami C7-G7 (pr.6) Mixolýdická stupnica je 5. stupňom durovej stupnice. To znamená, že C mixolýdická stupnica je vlastne stupnica F dur hraná od tónu C.
Príklady prstokladov mixolýdickej stupnice v jednotlivých akordických tvaroch.
Pr. 1 Stupnica C mixolýdická v tvare C
Pr. 2 Stupnica C mixolýdická v tvare A
Pr. 3 Stupnica C mixolýdická v tvare G
Pr. 4 Stupnica C mixolýdická v tvare E
Pr. 5 Stupnica C mixolýdická v tvare D
Pr. 6 Zharmonizovaná stupnica C mixolýdická
Použitie:
Možnosti použitia tohto módu sú iste bohatšie, ako som spomenul v tejto lekcii, preto skúšajte hľadať ďalšie možnosti prstokladov, akordov i harmonických spojov a taktiež sa snažte objavovať zvuk tohto módu u vašich obľúbených gitaristov.
Molová pentatonika do durových tónin
S prstokladom jednoduchej molovej pentatoniky si vystačime nielen v molovej tónine.
Molová pentatonika v durovej tónine.
V rockovej hudbe je najčastejšie používanou stupnicou pentatonika. Je to stupnica o piatich tónoch, ktorú odvodíme z durovej stupnice tak, že vynecháme jej poltónové kroky.
Čiže C dur C D E F G A H C
C dur Pentatonika C D E G A C
Ak hráme durovú pentatoniku od 5. tónu dostaneme jej paralelný molový tvar. Čiže v C dur to bude A C D E G A, čo je A mol pentatonika. Molová pentatonika je najčastejšie použivaná stupnica v rockovej hudbe, pre jednoduchosť prstokladov a jej typickú výraznú melodiku. Na hmatníku gitary platí, že ak hráme tento prstoklad od 5. polohy, hráme pentatoniku A mol, ak od 8. polohy, je to C mol, od 12. polohy je to E mol atď.
Je jasné, že molová pentatonika sa hodí na improvizáciu do molových tónin. Tento pohodlný prstoklad však môžeme hrať aj do durovej tóniny. Treba si však určiť, v akom vzťahu bude požadovaná durová tónina k našej molovej pentatonike. Na to použijeme poznatok paralelnosti tónin.
Čo je to paralelná stupnica, resp. paralelná tónina? Platí, že ak hráme ľubovolnú durovú stupnicu od jej 6. tónu, dostaneme paralelnú molovú stupnicu. (v pentatonike od 5. tónu) Vychádzajme znova zo stupnice C dur.
C dur C D E F G A H C
Amol A H C D E F G A
Platí to pre všetky durové stupnice a tóniny. Treba si však dať pozor na predznamenanie v jednotlivých tóninách, nestačí len odrátať 6, aby sme dostali požadovanú molovú stupnicu, či tóninu, treba najskôr určiť, ktoré tóny sú zvýšené alebo znížené.
Napr. stupnica a A dur. Z kvintového kruhu vieme, že a dur má 3 krížiky, čiže zvyšujú sa tóny f#, c#, g#.
A dur A H C# D E F# G# A
Paralelná molová stupnica od A dur bude teda F# mol.
F# mol F# G# A H C# D E F#
Aby sme pri gitarovej hre nemuseli pracne odratávať zloženie stupníc, stačí vedieť, kde na hmatníku leží 6. tón požadovanej durovej tóniny. Na to nám poslúži jednoduchý rock&rollový rytmický pattern.
Tento pattern je z tóniny E dur. Tón E (0) je základný tón, tón H(2) je kvinta a tón C#(4) je sexta, čiže šiesty tón v tónine E dur. Zistili sme, že šiestym tónom v E dur je C#, takže do E dur možeme hrať C#mol pentatoniku.
Pomocou tohto jednoduchého rytmického patternu môžme určiť tvar molovej pentatoniky do ľubovolnej durovej tóniny.
Módy - užitočné stupnice
Znalosť stupníc patrí k základnej výbave každého zručného gitaristu. K najpoužívanejším stupniciam patrí sedem módov odvodených z durovej stupnice. Ide v postate o obraty stupnice. Ak teda vychádzame zo stupnice C dur, ktorá má tóny C D E F G A H C, prvým módom je stupnica jónska hraná od C po C, druhým stupnica dórska od D po D, tretím frygická od E po E atď.
V nasledujúcich tabulkách sú zobrazené módy podla ich tónového aj intervalového zloženia.
|
I |
Jónsky |
C |
D |
E |
F |
G |
A |
H |
C |
|
II |
Dórsky |
D |
E |
F |
G |
A |
H |
C |
D |
|
III |
Frygický |
E |
F |
G |
A |
H |
C |
D |
E |
|
IV |
Lydický |
F |
G |
A |
H |
C |
D |
E |
F |
|
V |
Mixolydický |
G |
A |
H |
C |
D |
E |
F |
G |
|
VI |
Aiolský |
A |
H |
C |
D |
E |
F |
G |
A |
|
VII |
Lokrický |
H |
C |
D |
E |
F |
G |
A |
H |
Pre gitaristu je dôlezité pamätat si tieto stupnice podla ich intervalového zloženia. Treba vediet, že jónsky mód je vlastne prirodzená durová stupnica a aiolský mód je prirodzená molová stupnica.
Stupnice s velkou terciou patria k durovým – Jónska, Lydická, Mixolydická, stupnice s malou terciou súmolové – Aiolská, Dórska, Frygická, Lokrická.
Lahko si zapamätáme rozdiely v týchto stupniciach oproti prirodzenej durovej a prirodzenej molovej stupnici. Napr. lydická stupnica má oproti jónskej zväcšenú kvartu, dórska má oproti aiolskej velkú sextu...
|
I |
Jónsky |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
|
II |
Dórsky |
1 |
2 |
m3 |
4 |
5 |
6 |
m7 |
|
III |
Frygický |
1 |
m2 |
m3 |
4 |
5 |
m6 |
m7 |
|
IV |
Lydický |
1 |
2 |
3 |
zv4 |
5 |
6 |
7 |
|
V |
Mixolydický |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
m7 |
|
VI |
Aiolský |
1 |
2 |
m3 |
4 |
5 |
m6 |
m7 |
|
VII |
Lokrický |
1 |
m2 |
m3 |
4 |
zm5 |
m6 |
m7 |
Nasledujúce príklady ukazujú príklady praktických prstokladov týchto stupníc spolu s akordami, ktoré vyjadrujú tónové zloženie jednotlivých stupníc.
Pr.1 Prstoklad jónskeho módu (prirodzená durová stupnica). Stupnica je zakoncená obratmi akordu Cmaj7
Pr.2 Prstoklad dórskej stupnice – molová stupnica s velkou sextou. (Používa sa aj výraz dórska sexta.) Akordy vhodné na vyjadrenie tejto stupnice sú Dmol7, Dmol6
Pr.3 Prstoklad frygickej stupnice – molová stupnica s malou sekundou (Frygická sekunda.) Akord Emol79b
Pr.4 Prstoklad lydickej stupnice – durová stupnica so zväcšenou kvatou (Lydická kvarta) Akord Fmaj711+
Pr.5 Prstoklad mixolydickej stupnice – durová stupnica s malou septimou (Mixolydická septima) Akord G7
Pr.6 Prstoklad aiolskej stupnice – prirodzená molová stupnica. Akord Amol7
Pr.7 Prstoklad lokrickej stupnice – molová stupnica s malou sekundou a zmenšenou kvintou. Akord Hmol75b
Prstoklady stupníc v akordických tvaroch
Hmatník gitary poskytuje nepreberné množstvo možností ako nejakú vec zahrať. Je to dané tým, že rovnaké tóny sa nachádzajú aj na iných strunách, samozrejme v inej polohe hmatníka. Takisto existuje prehľadný systém, ako si urobiť na hmatníku poriadok v stupniciach i akordoch.
Orientáciu na hmatníku veľmi uľahčuje myslenie v akordických tvaroch. Akordické tvary sú vlastne prstokladové boxy vychádzajúce z piatich základných akordov – C A G E D. Všetky tieto akordy možno viac či menej ľahko chytiť v hmate barré a jednoducho ich posúvať po hmatníku gitary.
Začneme akordom C dur. Jeho prstoklad prechytíme do hmatu barré a posunutím do základného tónu C#dostaneme akord C# dur, od tónu D to bude D dur atď... Trochu ťažšie sa chytajú barré hmaty v tvare G a D ale ich tvary sú skutočne užitočné pri určitých stupniciach a komplikovanejších akordoch.
Akord C dur a akordický tvar C (základný tón vo všetkých tvaroch je vždy najnižší zakreslený tón akordu, pri posúvaní od tohto tónu dostaneme názov akordu)
Akord A dur a akordický tvar A
Akord G dur a akordický tvar G
Akord E dur a akordický tvar E
Akord D dur a akordický tvar D
Názorne si ukážeme použitie akordických tvarov. Ak napríklad zahrám akord C dur vo všetkých akordických tvaroch za sebou, pokryjem takto celý hmatník jedným akordom, čiže C dur v tvare C (zákadný tón v 3. polohe), C dur v tvare A (zákadný tón v 3. polohe), C dur v tvare G (zákadný tón v 8. polohe), C dur v tvare E(zákadný tón v 8. polohe) a C dur v tvare D (zákadný tón v 10. polohe). V týchto akordických tvaroch samozrejme hráme aj ostatné akordy – moll, 7, moll7 maj7 ...
Rovnako postupujeme aj pri prstokladoch stupníc. Vždy si uvedomujeme si akordický tvar prstokladu, do stupnice si zahráme aj akord v danom tvare.
Príklad: Stupnica A dur v jednotlivých akordických tvaroch
Stupnica A dur v tvare G (základný tón a v 5. polohe na strune E)
Stupnica A dur v tvare E (základný tón a v 5. polohe na strune E)
Stupnica A dur v tvare D (základný tón a v 7. polohe na strune D)
Stupnica A dur v tvare C (základný tón a v 12. polohe na strune A)
Stupnica A dur v tvare A (základný tón a v 12. polohe na strune A)
Použitie.
Akordické tvary sú veľmi užitočné pre jednoduchšiu orientáciu pri hraní akordov i stupníc. Použitím akordických tvarov za sebou (C A G E D) dostaneme vždy logický prstoklad stupnice po celom hmatníku gitary. Rovnako postupujeme aj pri odvodzovaní prstokladov ostatných stupníc – molových, módov, či pentatoník alebo iných umelých stupníc.