Black Sabbath

Legendárna štvorica Tony Iommi, Ozzy Osbourne, Geezer Butler a Bill Ward sa prvýkrát stretla až začiatkom roku 1967 v skupine s názvom POLKA TULK. Zaujímavé bolo, že sa jednalo o šesťčlennú kapelu, kde ich ďalšími spoluhráčmi boli gitarista Jimmy Philips a saxofonista(!) Adrian Other. Na sklonku roku 1967 došlo k premenovaniu skupiny na EARTH (v tej dobe sa jednalo už len o základný kvartet).

Pod názvom BLACK SABBATH podľa rovnomenného hororu s Borisom Karloffom v hlavnej úlohe pôsobí táto štvorica presne od januára 1969. Veľký zlom v kariére kvarteta nastal ešte za doby, keď pôsobili pod názvom EARTH. Kapelu si všimol bývalý jazzový trumpetista a majiteľ Big Bear Records, Jim Simpson. Jim skupine zariadil niekoľko vystúpení v Henry`s Blues klube, pre ktorý pracoval a stal sa prvým manažérom skupiny. EARTH odohrali vďaka Jimmovi niekoľko vystúpení aj v Európe. Najdôležitejšie z nich bolo vystúpenie v Hamburgskom Star klube, kde desať rokov pred tým začínali aj BEATLES. Po zmene názvu si BLACK SABBATH všimlo niekoľko hudobných vydavateľstiev. Zmluvu sa podarilo podpísať s novo sformovanou progresívnou firmou VERTIGO.

Rodáci z Birminghamu okorenili hard-rock mystikou a čiernou mágiou a do muziky zamiašali temné údery zvonu, svišťanie vetra, bičujúce lejaky a záhrobné hlasy. Osbournov hlas zaujal zvláštnou farbou, drásavosťou a nariekavosťou.

„Z diale prichádza zvuk hromu a prvé kvapky dopadajú na chladnú zem. Postava v čiernom tam z krovia hľadí a za ňou ošumelá budova nad vodnou hladinou týči svoje tmavé štíty“, prvé tvrdé gitarové riffy a zúfale naliehavý hlas so strašidelným akcentom v pätách ohlasujúci príchod niečoho neslýchaného. Tak nejako vyzerá úvod skladby "Black Sabbath" z albumu s rovnakým názvom. Album je naplnený nenapodobiteľnou a neopakovateľnou atmosférou plnou tajomstva a mrazivého napätia. Je to temnota sama. Debut Black Sabbath patrí do kategórie albumov, ktoré sa rodia len raz a nikdy viac! Vďaka záhrobným textom z pera Geezera Butlera, surovej hudbe, názvu Black Sabbath a obrátenému krížu, zdobiacemu vnútro obalu tohto albumu, si štvorica vyslúžila prirovnanie "čierna a satanistická kapela".

Už o pol roka neskôr vyšla vynikajúca LP deska "Paranoid", ktorá doletela až na samý vrchol britského albumového rebríčka. Mimo iných obsahovala skvelý rovnomenný hit "Paranoid" (#4 GB) a skladbu "Iron Man". Potom s Ozzy Osbournom nasledovalo šesť ďalších albumov: "Master of Reality"  (1971), ktorý je najviac cenený medzi hudobníkmi iných skupín, ktoré Black Sabbath ovplyvnili. Jednotlivé songy stáli i padali s neprebernou škálou Tonyho gitarových riffov, ktoré vznikali geniálnym spojením jednoduchých akordov. Výsledkom potom väčšinou boli neobyčajne výrazné a nezameniteľné motívy.

Narastajúci úspech a popularita si začínali vyberať svoju daň. Nekonečné turné, nahrávania, rozhovory, žiadne súkromie,…to všetko spôsobovalo ohromné psychické napätie, ktorým trpeli všetci štyria členovia. Ďalší album, predbežne nazvaný "Snowblind" bol plánovaný na marec 1972. Vďaka už spomínaným problémom sa vydanie odložilo až na december 1972. Album nakoniec dostal názov "Volume IV", v ktorej skupina dodržala sľub, že táto novinka bude zatiaľ najrôznorodejšia. Po vydaní podnikajú opäť obrovské turné po Spojených štátoch a po Britských ostrovoch. Napriek tomu, že sa skupina muzikantsky neustále zlepšuje a okruh ich priaznivcov priamoúmerne rastie, kritika médií a tlače neprestáva, skôr naopak.
Na jar a v lete 1973 si všetci vyberajú svoju dosiaľ najdlhšiu dovolenku. Tá je prerušená až na koniec roka 1973 prípravou ďalšieho štúdiového albumu.

V roku 1973 vydávajú "Sabbath Bloody Sabbath". Je to slávny piaty štúdiový album, zakončujúci prvé najslávnejšie a najtypickejšie obdobie skupiny. Album je po všetkých stránkach najviac precíznym materiálom skupiny zo 70-tych rokov. Black Sabbath pokračovali v prerušenej dovolenke.

Hlavne Ozzy sa nedokázal vysporiadať s obrovským úspechom akého skupina dosiahla. Veľa sa hovorilo o vydaní živého albumu, ako aj o realizácii sólových albumov jednotlivých členov kapely. Namiesto všetkých týchto aktivít sa všetci štyria zavreli do štúdia, aby mohol vzniknúť už šiesty album. 
Skupine trvalo takmer celý rok, kým sa podarilo dať album "Sabotage" (1975) dohromady. Akokoľvek obsahuje album veľmi kvalitný materiál, odráža narastajúcu nesúdržnosť a personálne problémy vo vnútri skupiny.

Vnútorné konflikty sa však začínajú nezadržateľne vyhrocovať, a to hlavne medzi Tony Iommim a Ozzy Osbournom. Problémy sa podarilo ešte na nejaký čas ukľudniť tak, že všetci štyria boli schopní aj naďalej natočiť ďalší album "Technical Ecstasy" (1976). Ozzy však dáva verejne najavo svoju nespokojnosť s novým materiálom a na krátku dobu odchádza od skupiny, počas ktorej je nahradený Davom Walkerom. Opäť sa však vracia v máji 1978 a s Black Sabbath vyráža na turné k oslave svojej desiatnici. V roku 1978 vydávajú posledný štúdiový album s Ozzym Osbournem "Never Say Die" ktorá je jasne najslabším LP skupiny za celú dobu ich existencie. Kompozičná bezradnosť nemôže zachrániť ani tradične skvelá rytmika a úžasná Iommiho gitara.

Na sklonku roku 1978 je pre svoju alkoholickú a drogovú závislosť Ozzy Osbourne vyhodený zo skupiny. Odchodom Ozzyho sa skončilo jedno z najvplyvnejších zoskupení sedemdesiatych rokov. Ozzy sa dáva na sólovú kariéru (treba podotknúť, že veľmi úspešnú).

Na uvoľnené miesto pri mikrofóne si odhodlane stúpil Ronnie James Dio (ex ELF a RAINBOW). Ronnie to nemal rozhodne ľahké. Stať sa nástupcom toľko obdivovaného speváka a tak uznávanej a zavedenej skupiny znamenalo obrovský kus odvahy a kumštu. Keď sa Ozzy dozvedel, že si Tony Iommi vybral Dia, údajne prehlásil "Myslím, že Dio si bude musieť poriadiť nepriestrelnú vestu, pokiaľ vylezie na pódium a bude spievať Paranoid alebo Iron Man". Štvoricu tiež posilnil takmer nepretržite hosťujúci klávesista Geoff Nicholls. V apríli 1980 potom vyšiel album "Heaven and Hell", plné Ronnieho mečov, drakov a mystiky, ktoré namiesto depresívnych koláží poskytlo vzdušný, nápaditý hard-rock. Zvuk kapely sa prečistil a zmohutnel podporou veľkého hlasového fondu malého Američana.

Potom sa začala zostava pozvoľna meniť a nasledovalo LP "Mob Rules" (1981) s novým bubeníkom Vinniem Apicem (namiesto rodinnými tragédiami a chorobami sužovaného pôvodného bubeníka Billa Warda). V roku 1982 sa na pultoch tiež objavuje živý dvojalbum "Live Evil". Koncert sa uskutočnil počas turné k albumu VOL-4.

Po nezhodách bol v roku 1982 z kapely vylúčený Ronnie James Dio. Týmto okamihom začala pre Black Sabbath nekonečná anabáza rozličného obsadenia, hľadania vhodných spevákov apod., ktorá trvá prakticky dodnes.
V septembri 1983 vydala kapela Black Sabbath album "Born Again", na ktorom sa podieľal už nový spevák Ian Gillan preslávený zo skupiny Deep Purple.

13. júla 1985 vystúpila kapela Black Sabbath v pôvodnej zostave aj s Ozzym na Live Aid v Kalifornii. Miesto očakávanej lahôdky sa však z tohto vystúpenia vykľulo pekné päťnásťminútové faux pas a bolo viac než jasné, že sa očakávaný reunion hneď tak konať nebude.

V roku 1986 potom vyšla LP deska "Seventh Star", na ktorej ostal len gitarista Tony Iommi. Tento album je považovaný ako ďalšie dielo Black Sabbath, ale je to sólové album Iommiho. Tentokrát spieval ďalší bývalý člen Deep Purple, Glenn Hughes.
Kolotoč zmien pri mikrofóne potom zmiernil a spomalil Tony Martin, ktorého hlas považujú za najskvelejší, aký kedy heavy rock poskytoval a ktorý naspieval albumy "The Eternal Idol" (1987), "Headless Cross" (1989), od ktorého spolupracoval vynikajúci hráč na bicích Cozy Powell a "Tyr" (1990).
V roku 1992 na albume "Dehumanizer" opäť spolupracoval vokalista Ronnie James Dio a basgitarista Geezer Butler. Avšak na novo vydanej platni "Cross Purposes" z roku 1994 sa znovu podieľal spevák Tony Martin, ktorý pomohol natočiť aj ďalší album v poradí "Forbidden" (1995).

Vlna comebackov vrhla Ozzyho späť na palubu BLACK SABBATH. Koncom roku 1997 sa skupina zišla v domovskom Birminghame, aby svojimi dvoma koncertami po osemnástich rokoch oznámila svetu, že legenda povstala v plnej sile. Ozzy pri mikrofóne, Geezer Butler tvrdiaci basu, Tony Iommi oživujúci nesmrteľné riffy a hromobijec Bill Ward u bicích. Koncert otvára War Pigs a skupina pokračuje v spomienkovom preberaní archívov albumov nahraných v tejto zostave. Skoro dve hodiny sabbatovských nálad uzatvárajú dve nové skladby. Z tohto koncertu vzniklo živý dvojalbum "Reunion" s dvoma novými pesničkami.

Iommi, Butler, Ward a Osbourne chceli spoločne pod hlavičkou Black Sabbath natočiť štúdiovku. Jeho realizácia však bola zrušená pre zhoršenú atmosféru vo vzťahoch v kapele. Black Sabbath aj napriek tomu v rokoch 2004- 2005 koncertujú po Európe ako aj Amerike.

Keďže nulová snaha Osbourna natočiť niečo nové, prichádza nápad z ríše snov - tretia obnova zostavy Dio - Iommi - Butler - Appice. Tony Iommi túži natáčať nový materiál, poskytnúť fanúšikom niečo nové. Preto po dlhom očakávaní a po dlhých jednaniach nakoniec vychádza remasterovaný komplet "Black Sabbath: The Dio Years" (2007) s tromi novými bonusmi, ale zložený z podstatných částí štúdiových albumov, na ktorých Dio spolupracoval.

V súvislosti s touto skupinou boli viaceré ataky na ich údajné prepojenie s okultizmom, či satanistickými vplyvmi, čo však samotní členovia kapely, osobitne aj ich kapelník Tony Iommi rezolútne poprel. 

Členovia skupiny:

 - Ozzy Osbourne (vocals)

 - Tony Iommi (guitar)

 - Geezer Butler (bass)

 - Bill Ward (drums)

Ďalší členovia skupiny, ktorí nahrávali LP, resp. vystupovali s kapelou, po odchode stálych členov:

Ronnie James Dio /1979-1982, 91-92/, Ian Gillan /1982-1984/, Tony Martin /1987-1991, 92-97/, Glenn Hughes, David Donato (vocals) 
Dave Spitz /1985-1987/, Neil Murray /1989-1991, 94-97/ (bass) 
Eric Singer /1985-1987/, Cozy Powell /1988-1991, 94-95/, Vinny Appice /1991-1992, 98/ (drums)

Zdroj: internetové stránky – história skupiny