Rush
https://www.rush.com/rush/index.php
Je to neuveriteľné, ale história tejto legendárnej kanadskej kapely sa začala písať pred tridsiatimi rokmi. V nezmenenej zostave hrá Rush už dvadsaťpäť rokov.
Rush je trochu chameleónska skupina. Nazvať jej tvorbu heavy rock? Art rock? Z každého šuflíka niečo trčí a všade niečo chýba. Len tá zásuvka s vkusom a invenciou je vždy dostatočne plnená. Rush mnohokrát zmenili štýl, vplyvy sú ľahko rozoznateľné, ale skôr na úrovni esencií, nie priamych inšpirácií: Vždy zostali svoji. Vždy robili vkusný, inteligentný, nepodliezavý rock, plný inštrumentálneho majstrovstva, energického ťahu a inteligentných myšlienok. Termín power trio akoby vymysleli pre nich.
Živé albumy vždy boli v diskografii kapely dôležité, jej charizma naplno rozkvitla na pódiu. Rush zásadne hrajú aj koncerty v triu, nehrozia žiadni hudobníci "za plentou". Tí traja všetko obhospodária vďaka svojim mimoriadnym schopnostiam. Energický basista Geddy Lee sólovo spieva svojim typickým vysokým výrazovým hlasom a ešte aj obsluhuje klávesy, bubeník Neil Peart je skutočným mágom svojej obrovskej bicej súpravy (a ešte aj inteligentným textárom) a gitarista Alex Lifeson zvláda množstvo polôh, odtieňov a fórikov - od ťažkotonážnych hardrockových riffov až po sofistikovanú jemnokresbu. Čo dodať? Všetko čo som napísal doteraz, potvrdzuje toto živé trojCD (!) v nádhernom, i keď pomerne nepraktickom obale. Gros tvoria záznamy z koncertov z turné '97, doplnené o tri skladby z roku 1994. Tretie CD, vtipne vložené ako akýsi samostatný bonus, je záznamom zo sály Hammersmith Odeon v Birminghame. Tu Rush 20. 2. 1978, odštartovali beznádejne vypredané britské turné. Po vyše dvadsiatich rokoch sa môžete z tohto koncertu tešiť aj vy. Na trojCD si samozrejme môžete vychutnať perly ako Closer To The Heart, Tom Sawyer, The Spirit of Radio, Freewill, The Trees, 2112, Fly By Night a mnoho ďalších. Priepasť rokov oddeľujúca dve časové obdobia ukazuje ešte ďalšiu zaujímavú vec: Táto kapela rokmi skutočne dozrieva. Teším sa na ich "lajfku", ktorú nahrajú ako sedemdesiatroční. Príliš veľa chvál? No dobre. Na koncerte A.D. 1978 je hlas Geddyho Leeho občas až nepríjemne hystericky jačavý. Ale odpúšťam mu.
