Bon Scott (AC/DC)
Démon alkohol trápil viacerých členov kapely. Osudným sa stal spevákovi Bonovi Scottovi. Charizmatický Bon Scott, ktorého vraj v mladosti odmietla austrálska armáda z dôvodu sociálnej neprispôsobivosti, bol majiteľom jedinečného drsného hlasu a neúnavným bohémom. Jeho najväčšou devízou bola popri farbe hlasu a speváckom prejave presvedčivosť. Bonovi Scottovi sa dalo veriť každé slovo a skladby AC/DC s priamočiarymi textami o rokenrole, alkohole, ženách a sexe v jeho podaní nepôsobili ako smiešna hra. Divý životný štýl sa však napokon Bonovi Scottovi vypomstil. V roku 1980, v čase, keď sa už AC/DC z postavenia austrálskych outsiderov vypracovali na rockové výslnie, ho v Londýne našli mŕtveho na zadnom sedadle auta. Ako oficiálna príčina smrti bola uvedená akútna otrava alkoholom.
Muzikantov, ktorí neuznávali poučku, že život je zmena, napokon až smrť spoluhráča prinútila urobiť najväčšiu zmenu svojej kariéry. „Nevedeli sme, čo ďalej,“ spomína pre Exclaim Angus Young. „No keď sme išli na Bonov pohreb, jeho otec nám povedal: Mali by ste pokračovať.“ Osirelí AC/DC na miesto speváka prijali Briana Johnsona z anglickej kapely Geordie. Hoci Brian Johnson je veľmi podobný spevácky typ s drsným, akoby priškrteným hlasom, tento krok bol veľkým rizikom. Ako už vieme, album Back In Black (1980) so smútočným čiernym obalom a hitmi Hells Bells a You Shook Me All Night Long napokon lámal rekordy v predajnosti a dodnes je najúspešnejšou nahrávkou AC/DC.
Napriek podobnosti spevákov a nezameniteľnému skladateľskému rukopisu AC/DC po príchode Briana Johnsona predsa len znejú inak. Hlavný rozdiel je možno v ťažko opísateľnom fluide a osobnej charizme. Bon Scott zomrel v Kristových rokoch a jeho tragická smrť ešte spätne zdôraznila naliehavosť a temnotu, ktorá sa v skladbách popri všetkom divom rokenrolovom hedonizme vždy vyskytovala. Klasickým príkladom je titulná skladba posledného albumu AC/DC s Bonom Scottom – Highway To Hell: „Hej, satan, odkrútil som si svoje / V rockovej kapele / Hej, mama, pozri sa na mňa / Idem do krajiny zasľúbenej / Som na diaľnici do pekla...“
Muzikantov, ktorí neuznávali poučku, že život je zmena, napokon až smrť spoluhráča prinútila urobiť najväčšiu zmenu svojej kariéry. „Nevedeli sme, čo ďalej,“ spomína pre Exclaim Angus Young. „No keď sme išli na Bonov pohreb, jeho otec nám povedal: Mali by ste pokračovať.“ Osirelí AC/DC na miesto speváka prijali Briana Johnsona z anglickej kapely Geordie. Hoci Brian Johnson je veľmi podobný spevácky typ s drsným, akoby priškrteným hlasom, tento krok bol veľkým rizikom. Ako už vieme, album Back In Black (1980) so smútočným čiernym obalom a hitmi Hells Bells a You Shook Me All Night Long napokon lámal rekordy v predajnosti a dodnes je najúspešnejšou nahrávkou AC/DC.
Napriek podobnosti spevákov a nezameniteľnému skladateľskému rukopisu AC/DC po príchode Briana Johnsona predsa len znejú inak. Hlavný rozdiel je možno v ťažko opísateľnom fluide a osobnej charizme. Bon Scott zomrel v Kristových rokoch a jeho tragická smrť ešte spätne zdôraznila naliehavosť a temnotu, ktorá sa v skladbách popri všetkom divom rokenrolovom hedonizme vždy vyskytovala. Klasickým príkladom je titulná skladba posledného albumu AC/DC s Bonom Scottom – Highway To Hell: „Hej, satan, odkrútil som si svoje / V rockovej kapele / Hej, mama, pozri sa na mňa / Idem do krajiny zasľúbenej / Som na diaľnici do pekla...“